Zamyslenie pripravil
Roman Titze, kňaz Nitrianskej diecézy, ktorý študuje psychológiu výchovy na Pápežskej
Saleziánskej univerzite v Ríme. Milí poslucháči, čítania na 23. nedeľu z Knihy
múdrosti nám nastoľuje takúto otázku: “Ktorý človek môže poznať Božiu vôľu, alebo
kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?“ (Múd 9,13). A v tej istej časti si aj odpovedá:
„Ktože poznal tvoju vôľu ak si mu ty nedal múdrosť a keď si z výšav nezoslal svojho
ducha svätého?“ (Múd 9,17). A v inej časti Božie slovo o múdrosti hovorí: „Ale keď
som videl, že sa jej nedomôžem inak, len keď mi ju dá Boh, i to už bol dôkaz pochopenia,
že som poznal, čím darom je ona – pristúpil som k Pánovi a jeho som prosil z celého
srdca som prehovoril“ (Múd 8,21). Bratia a sestry, tu v Ríme som mal možnosť stretnúť
sa s jednou rehoľnou sestrou, ktorá sa volá Briege McKennová. Jej kniha „Zázraky sa
dejú aj dnes“ je preložená i do slovenčiny. Jej príbeh je veľmi zaujímavý. Ako mladá
sestra ochorela na ešte dnes nevyliečiteľnú chorobu (zápalové ochorenie kĺbov). Avšak
Ježiš ju z tejto choroby zázračne uzdravil, ale nie len to. Aj ju samú obdaril darom
uzdravovania, takže prostredníctvom nej Ježiš uzdravuje iné osoby a deje sa cez ňu
množstvo zázrakov. V istom čase svojho života ako odpoveď na Ježišovo volanie sa rozhodla,
že sa bude každý deň tri hodiny modliť. Sestra Briege chodí po celom svete a dáva
duchovné cvičenia a modlí sa za ľudí. Raz keď mala jedno takéto stretnutie s kňazmi,
jej dobrý priateľ s ktorým prednášala, ju večer poprosil, či by na druhý deň nebola
ochotná jednu z tých troch hodín v ktorých sa stretávala s Ježišom, darovať tam prítomným
kňazom. Sestra Briege nebola nadšená tým, že má obetovať jednu hodinu z osobnej modlitby,
ale na druhej strane sa jej zdala požiadavka tohto kňaza celkom opodstatnená pre dobro
veci a tak súhlasila. O jej dohode s týmto kňazom však nikto nevedel. Na druhý deň
ráno sa ku nej však priblížil jeden staručký kňaz a hovorí jej: „Sestra Briege, viem,
že sa modlíte, ale musím Vám povedať jednu vec a neviem ako“. A hovoril jej, že včera
v noci nemohol spať, pretože keď si išiel ľahnúť, počul v srdci hlas: “Choď za sestrou
Briege a povedz jej, že tá hodina, ktorej sa zriekla bola moja a že chcem tú hodinu
pre seba“. Keď jej to povedal usmial sa a hovorí: „Asi to nemá žiadny zmysel, že“?
„Nemohol si ani predstaviť, aký zmysel mala táto správa pre mňa,“ hovorí sestra Briege.
V tomto momente som si uvedomila, ako Ježiš veľmi počíta s mojou vernosťou a s mojím
predsavzatím. Nie preto, že by ma potreboval, ale preto, že mi chce cez túto modlitbu
preukazovať svoju lásku a učiť ma mnohým veciam. „Často zabúdame,“ dodáva sestra Briege,
„že Ježiš je živá osoba, ktorá na nás čaká. Že v modlitbe, nezasväcujeme čas nejakému
vopred stanovenému plánu, ale živej osobe, Ježišovi Kristovi. Milí bratia a sestry,
asi nie každému je možné sa modliť tri hodiny denne a zrejme to Ježiš, od nás ani
takto nechce, ale dôležité je s Ježišom o tom rozprávať, čo vlastne od nás chce. V
každom prípade sestra Briege nástojí na dvoch veciach. Ak sa rozhodneme dať čas v
modlitbe Bohu, Boh sa nenechá prekonať v štedrosti s nami, akoby sme mu my dali viac
ako on nám. A ďalej sestra hovorí o tom, že kňazi, diakoni, sestry a tí, ktorí pracujú
pre Cirkev, by aspoň jednu hodinu denne mali stráviť v osobnej modlitbe. A tak
sa vrátime k úvodnej otázke: “Ktorý človek môže poznať Pánovu vôľu?“ Jeden z návodov
v súlade so Svätým Písmom nám ponúka i svedectvo sestry Briege. Ale záleží na tebe
pre čo sa rozhodneš. Prajem Vám pekný večer.