Vatikán (29. augusta, RV) - Aj v dnešnú nedeľu predpoludním sa nádvorie
Apoštolského paláca v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe zaplnilo pútnikmi z
rôznych krajín, ktorým Svätý Otec pred modlitbou Anjel Pána adresoval tieto slová:
Drahí bratia a sestry, v evanjeliu dnešnej nedele stretáme Ježiša ako hosťa
v dome popredného farizeja. Keď zbadal, že pozvaní si vyberajú pri stole popredné
miesta, rozpovedal im podobenstvo o svadobnej hostine. „Ak ťa niekto pozve na
svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si
ty a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: «Uvoľni
miesto tomuto». Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale
keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie
ti: «Priateľu, postúp vyššie»! Vtedy sa ti dostane pocty pred
všetkými spolustolujúcimi”(Lk 14, 8-10). Pán nechce dať lekciu o slušnom správaní,
ani o hierarchii medzi rôznymi autoritami. Zdôrazňuje skôr rozhodujúci prvok, ktorým
je pokora. „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude
povýšený" (Lk 14, 11). Toto podobenstvo v hlbšom zmysle slova sa zamýšľa aj nad
pozíciou človeka vo vzťahu k Bohu. „Posledné miesto“ môže totiž predstavovať
stav ľudstva po hriechu, stav, z ktorého ho môže pozdvihnúť len vtelenie jednorodeného
Syna. Preto Ježiš sám „zaujal na svete posledné miesto – na kríži – a práve touto
radikálnou pokorou nás vykúpil a stále nám pomáha“ (Deus caritas est, 35).V závere
podobenstva Ježiš odporúča poprednému farizejovi, aby nepozýval na hostinu priateľov,
príbuzných alebo bohatých susedov, ale chudobných a vylúčených na okraj spoločnosti,
ktorí mu to nemajú ako vrátiť (porov. Lk 14, 13-14), aby darovanie bolo nezištné.
Totiž skutočnú odplatu, na konci, dá Boh, „ktorý svet riadi … My mu ponúkame
našu službu len natoľko, nakoľko môžeme, a preto, lebo on nám na to dáva silu“
(Deus caritas est, 35). Teda ešte raz, pozerajme na Krista ako na vzor pokory
a nezištnosti. Od neho sa učme trpezlivosti v pokušení, miernosti v príkoriach,
poslušnosti voči Bohu v bolesti, v očakávaní, že ten, ktorý nás pozval, nám povie:
„Priateľu, postúp vyššie” (Lk 14,10). Skutočné dobro, totiž, je
byť v jeho blízkosti. Sv. Ľudovít IX., francúzsky kráľ, ktorého spomienku sme slávili
minulú stredu, praktizoval to, čo je napísané v knihe Sirachovcovej: „O koľko
si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu " (3,20).
Tak napísal vo svojom „Duchovnom testamente synovi”: „Ak ti Pán daruje akýkoľvek
úspech, musíš mu pokorne ďakovať a dávať si pozor, aby si sa nestal preň horším, či
už márnou slávou, alebo nejakým iným spôsobom, lebo nesmieš Boha za jeho dary napádať
alebo urážať. " (Acta sanctorum August 5 [1868], 546). Drahí priatelia,
dnes si pripomíname aj mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa, najväčšieho Kristovho proroka,
ktorý bol schopný poprieť sám seba, aby dal priestor Spasiteľovi, a trpel a zomrel
za pravdu. Prosme jeho a Pannu Máriu, aby nás viedli na ceste pokory, aby sme sa stali
hodnými božskej odmeny.