Sv. Ján Eudes - kňaz a zakladateľ Kongregácie Ježiša a Márie
Vatikán (19. augusta, RV) – Cirkev si dnes pripomína sv. Jána Eudesa. Narodil
sa 14. novembra 1601 v dedinke Ri pri Argentane (západne od Paríža). Jeho otec Izák
Eudes sa pôvodne tiež chcel stať kňazom, no ako jediný potomok rodiny, ktorá vymrela
na mor, sa musel svojho úmyslu zriecť. Oženil sa s Martou Corbinovou a živil sa ako
roľník a dedinský lekár. Každý deň sa modlil breviár a bol veľmi zbožný. Ján bol prvý
zo siedmich detí. Rodičia ho už ako dieťa obetovali Panne Márii na znak vďačnosti
za dar dieťaťa. Ján bol veľmi šikovný, mal láskavé srdce a pevnú vôľu. V štrnástich
rokoch urobil sľub doživotnej čistoty. Vzdelával sa u jezuitov v Caen. V roku 1618
vstúpil do Mariánskej kongregácie. Jeho spolužiaci ho volali „zbožný Eudes“. Po porade
so svojím duchovným vodcom sa rozhodol stať sa kňazom. Jeho rodičia však už akosi
zabudli na svoje dávne túžby a chceli, aby sa radšej oženil. On sa však nedal. Nakoniec
mu ustúpili a 25. februára 1623 vstúpil do Spoločnosti oratoriánov v Paríži, ktorú
založil v roku 1611 svätý kňaz Peter de Bérulle. Pod jeho vedením sa cvičil v živote
modlitby a čnostiach. Za kňaza bol vysvätený 20. decembra 1625. Na druhý rok však
ochorel a musel sa liečiť. V roku 1627 ho definitívne prijali medzi oratoriánov a
začal sa pripravovať na kázanie. Vtedy mu však prišla naliehavá správa od otca. Prosil
ho, aby sa prišiel venovať chorým na mor. S povolením predstaveného šiel a dva mesiace
sa staral o všetkých, ktorí to potrebovali. Po ukončení epidémie sa vrátil a pripravoval
sa na konanie farských misií. Opäť však prišiel mor, tento raz do mesta, v ktorom
žil, do Caen. Znova sa staral o chorých, sám pritom ochorel a takmer zomrel. No dostal
sa z toho. V roku 1632 konal prvých šesť misií. Kázal a spovedal s takým zápalom,
že to všetci považovali za majstrovské činy. Potom však znovu šiel študovať a po dvoch
rokoch sa stal zodpovedným za misie oratoriánov v Normandii.
V rokoch 1635-1641
Ján kázal na rôznych miestach a jeho činnosť bola veľmi úspešná. Mnoho ľudí sa obrátilo
či vyspovedalo po rokoch na jeho kázanie. Jána však trápilo, že tieto jeho úspechy
nemajú dlhé trvanie, keďže miestni kňazi – farári – boli nevzdelaní a nepokračovali
v tom, čo on svojimi kázňami začal. A tak prišiel na myšlienku založiť kňazský seminár.
Chcel to urobiť v rámci svojej rehole, no predstavený to pokladal za príliš pokrokové
a nedovolil. Na radu viacerých sa rozhodol opustiť oratoriánov a založiť novú kongregáciu.
Na sklonku roka 1642 dostal od kráľa povolenie. 24. marca nasledujúceho roku odišiel
z kláštora oratoriánov a putoval k starej kaplnke Panny Márie, ktorá bola od Caen
vzdialená asi trinásť kilometrov. Tam sa spolu so svojimi piatimi spolupracovníkmi
zasvätili Ježišovi a Márii a začali svoju činnosť. V rokoch 1643-1670 založili šesť
seminárov. Biskupi vítali túto aktivitu a sami ho prosili, aby im v tom pomáhal. Na
druhej strane sa Ján stretol aj s nepochopením. Mnohí ho za to kritizovali, závideli
mu jeho úspechy a prekážali mu. No nevzdal sa. Pokračoval aj v kázaní. Chodil po Normandii,
Bretónsku a iných krajoch a priťahoval zástupy. Počas svojich misií obrátil viacero
verejných hriešnic. Preto prosil rehoľu Navštívenia v Caen, aby mu dali niekoľko sestier
na pomoc pri práci s týmito kajúcnicami. Tri sestry, medzi nimi aj matka Patinová,
boli uvoľnené. Spolu s matkou Patinovou založil Kongregáciu Notre Dame de Charité
(Panny Márie Láskavej) podľa reguly sv. Augustína. K trom obvyklým sľubom chudoby
čistoty a poslušnosti pripojili sľub venovať sa obráteniu padlých žien. Ján si veľmi
ctil Najsvätejšie Srdce Ježišovo a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Jeho zásluhou sa
úcta k nim šírila nielen po Francúzsku, ale aj za hranice. Zachovali sa nám niektoré
jeho spisy: Ježišov život a jeho kráľovstvo, Dobrý spovedník a Obdivuhodné srdce Božej
Matky.
Ku sklonku svojho života si ešte mnoho vytrpel pre ohovárania a osočovania,
ale aj choroby, ktoré ho trápili. V roku 1680 sa zriekol úradu generálneho predstaveného.
Pred smrťou dal ešte posledné poučenia svojim spolubratom. Zomrel 19. augusta 1680.
Pochovali ho v Caen. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1909 a
za svätého pápež Pius XI. v roku 1925. –sg- zdroj: knazi.sk