Vatikán (18. augusta, RV) – Cirkev si dnes pripomína sv. Helenu, cisárovnú,
ktorá sa celým menom volala Flavia Júlia Helena Augusta a bola matkou cisára Konštantína
Veľkého. Narodila sa v polovici 3. storočia v plebejskej pohanskej rodine v Bitýnii
v meste Drepane (severozápadná Malá Ázia). Okolo roku 270 sa vydala za rímskeho generála
Konštancia Chlóra, ktorý týmto územím prechádzal a ktorého očarila jej krása a inteligencia.
Jej syn Konštantín sa narodil v roku 274. V roku 293 za vlády Diokleciána generál
Konštancius dostal titul spolucisára a podľa zvykov rímskeho práva sa musel oženiť
s nevlastnou dcérou spolucisára Flaviou Maximiánou Teodorou. Helena sa teda vzdialila
s cisárskeho dvora. Konštantín bol povolaný na cisársky dvor, aby získal patričnú
výchovu. Roku 305 sa Dioklecián vzdal vlády a takisto aj Maximián. Konštancius Chlorus
sa stal cisárom na Západe a Galérius na Východe. Rok na to Konštancius zomrel a Konštantín
prevzal vládu po ňom. Po víťaznej bitke v roku 312 pri Milvijskom moste nad protivníkmi,
ktorí mu odopierali cisárstvo, prebral vládu nad Rímom. Jeho vlajka pri vstupe do
Ríma už niesla znak Krista. Začiatkom roku 313 vydal slávny Milánsky edikt, ktorým
udelil náboženskú slobodu všetkým obyvateľom Rímskej ríše. Hneď povolal k sebe svoju
matku Helenu, ktorej dal titul Augusta (cisárovná). Ako sa Helena dostala ku kresťanstvu,
nie je známe. Obrátila sa asi vo veku šesťdesiat rokov a robila mnoho vecí v prospech
Cirkvi, charity, jej zásluhou sa postavili viaceré chrámy v Ríme a vo Svätej Zemi.
Snažila sa vplývať aj na svojho syna, aby prijal kresťanstvo. Ten bol voči kresťanom
veľmi ústretový, hoci pokrstený bol až na smrteľnom lôžku. Vďaka svojej matke Helene
dal zrúcať pohanské chrámy a sochy. Koncom roka 326 sa vydala na púť do Svätej Zeme.
Na tejto púti podľa tradície objavila pozostatky kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus.
Treba však podotknúť, že niektorí historici, napr. Euzébius ani sv. Cyril Jeruzalemský
udalosť nájdenia sv. kríža nespomínajú v súvislosti s ňou. Púť a námahy však dosť
vyčerpali vtedy už asi osemdesiatročnú cisárovnú. Zomrela v roku 330 v Nikomédii v
synovom náručí. Smútila za ňou celá ríša i Cirkev. Konštantín jej dal vystrojiť naozaj
veľkolepý cisársky pohreb. Jej telo previezli do Ríma a uložili ho do sarkofágu, ktorý
si cisár pôvodne nachystal pre seba. Bolo to neďaleko katakomb sv. Petra a Marcelína
na Via Labicana (už mimo Ríma). –sg- Zdroj: knazi.sk