Benedikt XVI. na generálnej audiencii o pápežovi sv. Piovi X.: Všetko obnoviť v Kristovi

Vatikán (18. augusta, RV) – Pápež Benedikt XVI. počas dnešnej generálnej audiencie v letnom sídle v Castel Gandolfe predniesol nasledujúcu katechézu:
Drahí bratia a sestry!

Dnes by som sa chcel zastaviť pri postave môjho predchodcu, svätého pápeža Pia X., ktorého liturgickú spomienku budeme sláviť budúcu sobotu. Rád by som pripomenul niekoľko jeho vlastností, ktoré môžu byť príkladom aj pre pastierov a
veriacich našej doby.

Giuseppe Sarto sa narodil v Riese (Treviso) v roku 1835. Pochádzal z roľníckej rodiny. Po štúdiách v padovskom seminári ho vo veku 23 rokov vysvätili za kňaza. Stal sa najskôr kaplánom v Tombole, potom farárom v Salzane, neskôr katedrálnym kanonikom v Trevise s úlohou vykonávať aj funkciu biskupského kancelára a duchovného vodcu v diecéznom seminári. Počas týchto rokov, keď budúci pápež nadobúdal bohaté pastoračné skúsenosti, ukázala sa jeho hlboká láska ku Kristovi a k Cirkvi, jeho pokora, jednoduchosť a láska k chudobným, ktoré mu zostali vlastnými po celý život. V roku 1884 bol vymenovaný za biskupa v Mantove a v roku 1893 sa stal benátskym patriarchom. 4. augusta 1903 ho zvolili za pápeža. Túto službu prijal s váhaním, pretože sa necítil hodným prijať tak náročnú úlohu.

Pontifikát svätého Pia X. zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách Cirkvi a bol poznačený veľkou snahou o reformu, ktorú vyjadrovalo už jeho motto Instaurare omnia in Christo, „Všetko obnoviť v Kristovi“. Jeho rozhodnutia sa týkali mnohých oblastí cirkevného života. Od začiatku sa venoval reorganizácii Rímskej kúrie, potom dal zreformovať Kódex Kanonického práva, ktorý neskôr promulgoval jeho nástupca Benedikt XV. Zaslúžil sa tiež o reformu vyučovania a formácie budúcich kňazov, založil viacero regionálnych seminárov, ktoré dal vybaviť dobrými knižnicami a zabezpečil pre nich dobre pripravených profesorov. Ďalšou dôležitou oblasťou jeho činnosti bolo vyučovanie právd viery zameraných na Boží ľud. Už v časoch, keď bol farárom, upravil katechizmus. Neskôr, v úrade biskupa Mantovy, sa veľmi snažil o vydanie jednotného, celosvetového alebo aspoň talianskeho katechizmu. Ako autentický pastier Božieho ľudu pochopil, že situácia danej doby, predovšetkým kvôli fenoménu emigrácie, si vyžadovala katechizmus, o ktorý by sa veriaci mohli oprieť nezávisle od miesta a okolností svojho života. Keď sa stal pápežom, pripravil text kresťanskej vierouky pre Rímsku diecézu. Tento sa neskôr rozšíril do celého Talianska i do sveta. Katechizmus, ktorý dostal meno „Katechizmus Pia X., sa na mnohé roky stal spoľahlivým sprievodcom pre všetkých, ktorí sa chceli vzdelávať vo viere, a to predovšetkým vďaka jeho jednoduchému, jasnému a presnému jazyku a vďaka účinným vysvetleniam, ktoré obsahoval.

Veľa pozornosti venoval liturgickej reforme, predovšetkým posvätnej hudbe. Chcel priviesť veriacich k hlbšiemu životu modlitby a plnšej účasti na slávení sviatostí. V Motu Proprio Tra le sollecitudini (1903) hovorí, že opravdivý kresťanský duch má svoj prvotný a nevyhnutný prameň v aktívnej účasti na svätých tajomstvách a na verejnej a slávnostnej modlitbe Cirkvi (por. ASS 36 (1903), 531). Preto veľmi naliehal, aby veriaci často prijímali sviatosti; odporúčal dennú, dobre pripravenú účasť na svätom prijímaní. Dovolil, aby sa znížil vek pre prvé sväté prijímanie detí, a to na sedem rokov – teda na obdobie, „keď dieťa začína premýšľať“ (por. S. Congr. de Sacramentis, Decretum Quam singulari: AAS 2(1910), 582).

Vo vernosti svojmu povolaniu utvrdzovať bratov vo viere, svätý Pius X. tvárou v tvár niektorým tendenciám, ktoré sa na konci XIX. a na začiatku XX. storočia vyskytli v oblasti teológie, rozhodne zasiahol a odsúdil „Modernizmus“, aby ochránil veriacich od chybného zmýšľania; zároveň sa snažil podporovať hlbšie vedecké skúmania Svätého Písma, avšak v duchu Tradície Cirkvi. 7. mája 1909 apoštolským listom Vinea electa založil Pápežský Biblický Inštitút. Posledné mesiace jeho života boli poznačené začiatkom vojny. Jeho apel na katolíkov celého sveta, ktorý vydal 2. augusta 1914, aby vyjadril svoju „trpkú bolesť“ nad vtedajšími udalosťami, bol výkrikom trpiaceho otca, ktorý vidí svojich synov ako sa stavajú proti sebe navzájom. Zomrel iba o niekoľko dní na to, 20. augusta 1914. Povesť o jeho svätosti sa okamžite začala šíriť medzi kresťanským ľudom.

Drahí bratia a sestry, svätý Pius X. nás všetkých učí, že v základoch našej apoštolskej činnosti, akokoľvek rozličné môžu byť oblasti nášho pôsobenia, musí byť prítomné intímne osobné zjednotenie sa s Kristom, ktoré si treba chrániť a každým dňom zveľaďovať. Iba s láskou k Pánovi dokážeme privádzať ľudí k Bohu a otvárať ich pre jeho milosrdnú lásku.

Preklad: Martin Kramara