2010-07-30 11:48:15

Zamyslenie na 18. nedeľu v Cezročnom období
 


RealAudioMP3 Pripravil: Juraj Vittek, kňaz Bratislavskej arcidiecézy a duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
 Ucitel, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedicstvo.

S takouto požiadavkou sa obracia ktosi zo zástupu na Ježiša. Kladie mu konkrétny sociálno-ekonomický problém, aby ho vyriešil. Ježiš mu odpovedá: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami? Ježiš poukazuje, že jeho prínos do ľudského spoločenského spolužitia je na inej úrovni ako je úroveň konkrétnych sociálnych či politických riešení a rozhodnutí. Podobne odpovedá pápež Benedikt XVI. v encyklike Láska v pravde, v ktorej sa vyjadruje k problému súčasnej hospodárskej krízy: „Cirkev nemá možnosť ponúknuť technické riešenia a nenárokuje si „ani najmenej miešať sa do politiky štátov“.“ (č. 9) Ježiš však odpovedá na otázku spôsobom, ktorý môžeme terminológiou pápeža Benedikta XVI. nazvať „integrálnym“. Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Ak chceme spravodlivé riešenia ekonomicko-sociálnych a politických problémov, musíme rátať s hlavnou prekážkou ich riešenia, s hriechom. Dôležitým momentom úvah Benedikta XVI. v spomínanej encyklike je práve tento typ úvahy: „Múdrosť Cirkvi vždy pripomínala, že treba mať na zreteli dedičný hriech aj pri interpretovaní sociálnych skutočností a pri budovaní spoločnosti: „Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť, náchylnú na zlé, je príčinou veľkých omylov v oblasti výchovy, politiky, sociálnej činnosti a mravov.“ Všimnime si, že spomínaný ktosi zo zástupu zostáva anonymný a jeho dialóg s Ježišom je dialógom, v ktorom chýba zainteresovaná stránka, teda jeho brat. Vzťahy medzi nimi asi neboli veľmi vrúcne, práve naopak. Išlo tu skôr o majetok. A práve tu nachádza Svätý Otec hlavnú trhlinu sociálno-ekonomického fungovania trhu: „Kým existuje vzájomná a všeobecná dôvera, trh je ekonomickou inštitúciou, umožňujúcou stretnutie medzi ľuďmi ako ekonomickými činiteľmi. Bez vnútorných foriem solidarity a vzájomnej dôvery trh nemôže plne vykonávať svoju ekonomickú funkciu. Dnes sa vytratila práve táto dôvera, a strata dôvery je skutočne vážna strata.“ (č. 35) Prvú vec, na ktorej treba začať pracovať v spoločenskom a ekonomickom živote, sú práve vzťahy. „Ľudské stvorenie má duchovnú prirodzenosť a realizuje sa v medziosobných vzťahoch. Čím autentickejšie ich prežíva, tým viac dozrieva aj jeho osobná identita. Hodnota človeka rastie, keď nadväzuje vzťahy s druhými a s Bohom, a nie keď sa izoluje.“ (č. 53) Spomínaný dotyčný z dnešného evanjelia neprichádza za Ježišom s tým podstatným problémom: „Rozsýpajú sa nám rodinné vzťahy a nevieme sa dohodnúť ani na dedičstve.“ Nie je práve toto základným problémom našich čias, od ekonomických a politických špičiek až po naše rodiny, susedov a kolegov v práci? Neinvestujeme naše sily v prvom rade do zárobku a nezanedbávame pritom základné ľudské autentické priateľské, rodinné, či pracovné vzťahy? Nestávame sa tak úžasne sociálne zraniteľnými, lebo sme vzťahovo izolovaní a naše istoty sú zamerané len na to, čo môžeme vlastniť? Ježiš konštatuje : Aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má. Svätý Lukáš pre „život“ používa grécky výraz zoé, ktorý používa vždy v spojení „večný život“. Myslí na život v jeho transcendentnom zameraní na Boha. „Náboženská sloboda neznamená náboženský indiferentizmus.“ Bolo by fatálnou chybou zabudnúť na to, že „bez Boha človek nevie, kam má ísť, a nedokáže ani pochopiť, kým je.“ (č. 78) Naše kresťanské náboženstvo predstavuje Boha-Trojicu, ktorý je čistou vzťahovosťou v dokonalej jednote. Je náboženstvom „Boha s ľudskou tvárou“ (č. 55), a vychováva k pravému humanizmu, lebo humanizmus, ktorý vylučuje Boha, je nehumánnym. Ak si budeme myslieť, že problémy našej spoločnosti majú iba ekonomický rozmer, a spoločnosť ovládne náboženský indiferentizmus, nebudeme schopní nájsť ozajstné riešenia.

Jednou z charakteristík tejto našej doby je potreba všetko poisťovať. Od zdravotných a sociálnych poistiek až po poistenie pre prípad zlého počasia na dovolenke... Niekedy sa poisťovanie stáva doslova mániou. Najrozšírenejšia je však životná poistka. Proti čomu a pre koho je taká poistka? Proti smrti? Určite nie. Slúži pre toho, kto zomrie? Tiež nie. Zabezpečuje odškodnenie pre pozostalých. Božie kráľovstvo je tiež poistením, je životným poistením, ktoré slúži nielen pre pozostalých, ale aj pre toho, kto zomrie. Je to jediné reálne životné poistenie. Ak sa budeme spoliehať len na svoj majetok a to, čo v živote môžeme zarobiť, tak sme zabudli na najdôležitejšiu životnú poistku, ktorá prináša pravú ľudskú istotu a stabilitu. A Boh nám povie: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude? Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pre Boha nie je bohatý.








All the contents on this site are copyrighted ©.