Pripravil: Juraj Vittek,
kňaz Bratislavskej arcidiecézy a duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme. Ucitel,
povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedicstvo.
S takouto požiadavkou
sa obracia ktosi zo zástupu na Ježiša. Kladie mu konkrétny sociálno-ekonomický problém,
aby ho vyriešil. Ježiš mu odpovedá: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača
medzi vami? Ježiš poukazuje, že jeho prínos do ľudského spoločenského spolužitia
je na inej úrovni ako je úroveň konkrétnych sociálnych či politických riešení a rozhodnutí.
Podobne odpovedá pápež Benedikt XVI. v encyklike Láska v pravde, v ktorej sa
vyjadruje k problému súčasnej hospodárskej krízy: „Cirkev nemá možnosť ponúknuť technické
riešenia a nenárokuje si „ani najmenej miešať sa do politiky štátov“.“ (č. 9) Ježiš
však odpovedá na otázku spôsobom, ktorý môžeme terminológiou pápeža Benedikta XVI.
nazvať „integrálnym“. Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Ak chceme
spravodlivé riešenia ekonomicko-sociálnych a politických problémov, musíme rátať s hlavnou
prekážkou ich riešenia, s hriechom. Dôležitým momentom úvah Benedikta XVI. v spomínanej
encyklike je práve tento typ úvahy: „Múdrosť Cirkvi vždy pripomínala, že treba mať
na zreteli dedičný hriech aj pri interpretovaní sociálnych skutočností a pri budovaní
spoločnosti: „Neuznávať, že človek má zranenú prirodzenosť, náchylnú na zlé, je príčinou
veľkých omylov v oblasti výchovy, politiky, sociálnej činnosti a mravov.“ Všimnime
si, že spomínaný ktosi zo zástupu zostáva anonymný a jeho dialóg s Ježišom je dialógom,
v ktorom chýba zainteresovaná stránka, teda jeho brat. Vzťahy medzi nimi asi neboli
veľmi vrúcne, práve naopak. Išlo tu skôr o majetok. A práve tu nachádza Svätý Otec
hlavnú trhlinu sociálno-ekonomického fungovania trhu: „Kým existuje vzájomná a všeobecná
dôvera, trh je ekonomickou inštitúciou, umožňujúcou stretnutie medzi ľuďmi ako ekonomickými
činiteľmi. Bez vnútorných foriem solidarity a vzájomnej dôvery trh nemôže plne vykonávať
svoju ekonomickú funkciu. Dnes sa vytratila práve táto dôvera, a strata dôvery je
skutočne vážna strata.“ (č. 35) Prvú vec, na ktorej treba začať pracovať v spoločenskom
a ekonomickom živote, sú práve vzťahy. „Ľudské stvorenie má duchovnú prirodzenosť
a realizuje sa v medziosobných vzťahoch. Čím autentickejšie ich prežíva, tým viac
dozrieva aj jeho osobná identita. Hodnota človeka rastie, keď nadväzuje vzťahy s druhými
a s Bohom, a nie keď sa izoluje.“ (č. 53) Spomínaný dotyčný z dnešného evanjelia neprichádza
za Ježišom s tým podstatným problémom: „Rozsýpajú sa nám rodinné vzťahy a nevieme
sa dohodnúť ani na dedičstve.“ Nie je práve toto základným problémom našich čias,
od ekonomických a politických špičiek až po naše rodiny, susedov a kolegov v práci?
Neinvestujeme naše sily v prvom rade do zárobku a nezanedbávame pritom základné ľudské
autentické priateľské, rodinné, či pracovné vzťahy? Nestávame sa tak úžasne sociálne
zraniteľnými, lebo sme vzťahovo izolovaní a naše istoty sú zamerané len na to, čo
môžeme vlastniť? Ježiš konštatuje : Aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho
život nezávisí od toho, čo má. Svätý Lukáš pre „život“ používa grécky výraz zoé,
ktorý používa vždy v spojení „večný život“. Myslí na život v jeho transcendentnom
zameraní na Boha. „Náboženská sloboda neznamená náboženský indiferentizmus.“ Bolo
by fatálnou chybou zabudnúť na to, že „bez Boha človek nevie, kam má ísť, a nedokáže
ani pochopiť, kým je.“ (č. 78) Naše kresťanské náboženstvo predstavuje Boha-Trojicu,
ktorý je čistou vzťahovosťou v dokonalej jednote. Je náboženstvom „Boha s ľudskou
tvárou“ (č. 55), a vychováva k pravému humanizmu, lebo humanizmus, ktorý vylučuje
Boha, je nehumánnym. Ak si budeme myslieť, že problémy našej spoločnosti majú iba
ekonomický rozmer, a spoločnosť ovládne náboženský indiferentizmus, nebudeme schopní
nájsť ozajstné riešenia.
Jednou z charakteristík tejto našej doby je potreba
všetko poisťovať. Od zdravotných a sociálnych poistiek až po poistenie pre prípad
zlého počasia na dovolenke... Niekedy sa poisťovanie stáva doslova mániou. Najrozšírenejšia
je však životná poistka. Proti čomu a pre koho je taká poistka? Proti smrti? Určite
nie. Slúži pre toho, kto zomrie? Tiež nie. Zabezpečuje odškodnenie pre pozostalých.
Božie kráľovstvo je tiež poistením, je životným poistením, ktoré slúži nielen pre
pozostalých, ale aj pre toho, kto zomrie. Je to jediné reálne životné poistenie. Ak
sa budeme spoliehať len na svoj majetok a to, čo v živote môžeme zarobiť, tak sme
zabudli na najdôležitejšiu životnú poistku, ktorá prináša pravú ľudskú istotu a stabilitu.
A Boh nám povie: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si
si nahonobil, čie bude?Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pre Boha
nie je bohatý.