Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána

Vatikán (25. júla, RV) - Nádvorie Apoštolského paláca v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe sa aj dnes zaplnilo veriacimi, aby si vypočuli nedeľný príhovor Svätého Otca pred pravidelnou poludňajšou modlitbou Anjel Pána:



Drahí bratia a sestry!
Evanjelium tejto nedele nám predstavuje Ježiša sústredeného na modlitbu, trochu utiahnutého bokom od svojich učeníkov. Keď skončil, jeden z nich mu povedal: „Pane, nauč nás modliť sa" (Lukáš 11,1). Ježiš nenamietal, ani nehovoril zvláštne či tajné pravidlá, ale veľmi jednoducho povedal: „Keď sa modlíte, hovorte: «Otče ...»“ a učil Otče náš (porov. Lk 11,2 - 4), vychádzajúc z jeho vlastnej modlitby, ktorou sa obracal k Bohu, svojmu Otcovi. Svätý Lukáš nám podáva Otčenáš v kratšej podobe v porovnaní s tým z Evanjelia svätého Matúša, ktorý vstúpil do bežného používania. Stojíme tvárou v tvár prvým slovám Svätého Písma, ktoré sa učíme ako deti. Utkveli nám v pamäti, formovali náš život, sprevádzajú nás do posledného dychu. Prezrádzajú, že „nie sme ešte úplne Božími synmi, ale musíme sa nimi stávať stále viac prostredníctvom stále hlbšieho zjednotenia s Ježišom. Byť synmi je to isté ako nasledovať Krista“ (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský , Miláno 2007, s. 168). Táto modlitba vyjadruje aj ľudské materiálne i duchovné potreby: „Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy”(Lk 11.3 - 4). A práve v prípade každodenných potrieb a problémov Ježiš dôrazne povzbudzuje: „Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Lk 11,9 - 10). To nie je prosenie o splnenie svojich túžob, ale ide skôr o vytrvanie v priateľstve s Bohom, ktorý – ako sa hovorí v evanjeliu – „dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11,13). Prežívali dávni „otcovia púštne " a kontemplatívne osoby všetkých čias, čo sa vďaka modlitbe stali Božími priateľmi, ako Abrahám, ktorý prosil Pána, aby zachránil pár spravodlivých pred zničením mesta Sodoma (porov. Gn 18, 23 - 32). Sv. Terézia z Avily povzbudzovala svoje spolusestry hovoriac: „Musíme úpenlivo prosiť Boha, aby nás vyslobodil z každého nebezpečenstva a zbavil všetkého zla. A aj keby bola naša túžba akokoľvek nedokonalá, snažme sa nástojiť na tejto prosbe. Veď čo nás to stojí, žiadať veľa, ak sa obraciame na Všemohúceho?" (Cesta, 60 (34), 4, Zobrané spisy, Miláno 1998, s. 846). Kedykoľvek sa modlíme Otče náš, je náš hlas pretkaný s hlasom Cirkvi, pretože kto sa modlí, nikdy nie je sám. „Každý veriaci bude musieť hľadať a bude musieť nájsť pravdu a bohatstvo kresťanskej modlitby, ako učí Cirkev, svoju vlastnú cestu, svoj spôsob modlitby ... nechá sa viesť Duchom Svätým, ktorý ho skrze Krista dovedie k Otcovi" (Kongregácia pre náuku viery, Niektoré aspekty kresťanského rozjímania 15. októbra 1989, 29: AAS 82 [1990] 378).
Dnes je sviatok svätého Jakuba, nazývaného „staršieho”, ktorý opustil svojho otca a prácu rybára, aby nasledoval Ježiša a za neho dal svoj život ako prvý z apoštolov. Zo srdca sa v mysli osobitne obraciam na pútnikov, ktorí sa zišli v Santiagu de Compostela! Panna Mária nech nám pomáha znovu objavovať krásu a hĺbku kresťanskej modlitby.

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ