Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 17. nedele v Cezročnom obdob: Prosiť dobrého Otca

Pripravil: Rudolf Uher, kňaz zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý študuje na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.
Božie slovo nastávajúcej sedemnástej nedele v období cez rok nás pozýva zahľadieť sa na modlitbu Božími očami.
V prvom čítaní zo starozákonnej knihy Genezis nám modlitba vystupuje do popredia ako ovocie priateľstva.
Tento úryvok je skutočne majstrovským dielom, ktoré nám odhaľuje Božiu tvár. Sodoma a Gomora sú dve mestá naplnené násilím a mravnou skazenosťou. Boh sa preto rozhodne zničiť ich a ponechať vlastnému osudu. Avšak váha. Božie priateľstvo s Abrahámom nadobudlo svoju hĺbku a tak sa Boh rozhodne povedať mu o svojom pláne. Abrahám zosmutnie, pretože v Sodome žije jeho synovec Lót. Začne s Bohom odvážne vyjednávať. Nakoniec Abrahám dosiahne svoje. Ak Boh nájde v Sodome čo len desiatich spravodlivých nezničí celé mesto. Žiaľ, nenájde sa ich ani päť a Sodoma je zničená.
Modlitba je intímnym rozhovorom, výmenou pohľadov, vzájomným zdieľaním.
Nie je zoznamom nárokov, výdavkov, nákladov ako pri nákupe či obchodovaní, ani nie je snahou nakloniť si Boha akýmsi duchovným úplatkárstvom, a už vonkoncom nie litániami, ktorými privolávame šťastie do nášho života. Často chápeme modlitbu ako dlhý rad vymenovaných dobrých želaní. Avšak modlitba spočíva v počúvaní, v načúvaní Bohu a v prihováraní sa – ani tak nie za svoje vlastné potreby na prvom mieste, ako za celý svet.
Modlitba vyrastá z dôvery.
Ježiš nám v evanjeliu odhaľuje skutočnú tvár Boha – je to tvár milujúceho Otca, ku ktorému sa obraciame v našej modlitbe. Nie k rozmarnému či premocnému vládcovi, ktorého treba presviedčať. Ježiš odpovedá na prosbu svojich učeníkov, aby ich naučil modliť sa, slovami: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“ Stali sme sa božími deťmi a Boh s nami zaobchádza tak ako so svojím milovaným Synom. Dobrý Otec vie, čo potrebuje jeho vlastné dieťa, nenechá ho trápiť sa a nezmyselne trpieť.
Nádherná a jediná modlitba, ktorú nám Ježiš zanechal, by mala byť vždy prítomná v našich srdciach a na našich perách. Je ideálom modlitby, ku ktorej sa môžeme neustále približovať a prameňom, z ktorého môžeme neprestajne čerpať, aby naša modlitba vlastnila vždy správny smer, aby bola naplnená dobrými úmyslami, konkrétnym realizmom, pravdivou láskou, radosťou, dôverou, ktorá nám dovolí prenechať najdôležitejšie miesto v našom každodennom živote milujúcemu Otcovi.
Modlitba sa opiera o vytrvalosť.
Ježiš nám s istotou hovorí, že ak prosíme, určite dostaneme. Ak sa odovzdáme, zakúsime vrúcne otcovské objatie Boha.
Avšak čo v prípade, že máme takúto skúsenosť: veľa sa modlíme v našom živote a naše modlitby nie sú vypočuté. Prečo?
Už svätý Augustín si kládol túto otázku a odpovedal na ňu zaujímavo a obdivuhodne. Mnohé z našich modlitieb zostanú nevypočuté, pretože adresa príjemcu je nesprávna. To nastáva vtedy, ak sa v modlitbe neobraciame na Otca, ale akoby na nevlastného otca, alebo na akéhosi nepríjemného tútora, o ktorom si myslíme, že prosiť ho o niečo, je v skutočnosti našou povinnosťou. „Nie si vypočutý“, pripomína ďalej svätý Augustín, „pretože prosíš nesprávne, bez toho, aby si nástojčivo naliehal ako neodbytný priateľ, alebo preto, že to, o čo prosíš, nie je pre tvoje skutočné dobro. Dušou všetkých modlitieb je túžba. Boh odďaľovaním zväčšuje túžbu, túžbou rozširuje ducha a rozširovaním ho robí schopným prijať veľa. Boh chce, aby sme v modlitbách cvičili svoju túžbu, ktorou by sme potom boli schopní prijať, čo nám chce dať.
Túto skutočnosť pekne vyjadruje modlitba, ktorú zachytáva v jednej zo svojich zbierok malých príbehov pre potešenie duše Bruno Ferrero:
Prosil som Boha o silu, aby som mohol dosiahnuť svoje ciele.
Stal som sa slabým, aby som sa naučil pokorne poslúchať.
Prosil som o zdravie, aby som mohol robiť veľké veci.
Ochorel som a oslabol, aby som mohol robiť veci ešte lepšie.
Prosil som Boha o bohatstvo, aby som bol šťastný.
Dostalo sa mi chudoby, aby som bol múdry.
Prosil som o moc, aby som získal uznanie priateľov.
Dostalo sa mi slabosti tak, že som pocítil, že potrebujem Boha.
Prosil som o veci, aby som sa mohol tešiť zo života.
Dostal som život, aby som sa mohol tešiť z vecí.
Nedostal som nič z toho, o čo som prosil,
ale získal som všetko, v čo som dúfal.
Napriek sebe samému moja tichá modlitba bola vypočutá.
Cítim sa tým ešte viac požehnaný.