2010-07-16 11:52:32

Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 16. nedele v Cezročnom období


RealAudioMP3 Pripravil Roman Titze, kňaz Žilinskej diecézy



Milí poslucháči,

pozvať niekoho domov na návštevu je pekné gesto. Je to znak našej dôvery, náklonnosti, ocenenia. Ale je ešte krajšie, a vyžaduje si to väčšie umenie, väčší cit a vnímavosť z našej strany, aby sa pozvaný hosť u nás cítil naozaj dobre. Túto Ježišovu túžbu z dvoch sestier Márie a Marty, ktoré nám v nedeľu predstaví Božie slovo, lepšie pochopila Mária. Bola to ona, ktorá vycítila, že Ježiš sa chce s nimi v ich dome skôr podeliť o slovo, ako o spoločný pokrm. Marta si chcela Ježiša uctiť ako dobrá hostiteľka, alebo akoby slúžka, ale Mária, oceňujúc to, že môže byť s Ježišom tak blízko, prekročila prah hostiteľky a pretože Ježiš jej to dovolil a ona mala pozorné srdce, sa nechala voviesť do vzťahu učeníčky, čiže skutočnej nasledovateľky – to jest tej, ktorá sedí pri majstrových nohách a načúva jeho múdrosť. A táto múdrosť buduje jej srdce a zapaľuje ho novou láskou. A práve toto srdce rozpoznalo, že Ježiš nie ani tak hladný, ale skôr chce, aby boli pri ňom, že chce s nimi rozprávať, že chce s nimi niečo prežiť a obdariť ich. Ale nato mu človek musí nechať priestor a čas. Všetci máme veľa povinností, alebo si to aspoň myslíme, ale azda len veľmi málo krát o nich rozprávame s Ježišom, napríklad takto: „Ježiš a naozaj toto všetko si praješ, aby som robil? A robil to práve teraz?“ Je zaujímavé, ba až paradoxné, ako často si myslíme, a nie len myslíme, ale my tak i žijeme, akoby sme nepotrebovali Boha na to, aby nám riadil naše, to znamená môj a tvoj život. A z praktického pohľadu, keď budeme trošku skúmaví a pravdiví, prídeme na to, že sme hlboko presvedčení, že si vieme život naplánovať aj sami a omnoho lepšie ako to chce pre nás On - náš Boh. Zdá sa mi, že kebyže si sadneme častejšie k jeho nohám tak ako to urobila Mária, že čosi by sa muselo zmeniť. Ale povedzme si pravdu. Veď či nám nie je dobre, keď si ten život riadime sami? Radšej budeme akoby ustarostení o to, čo by mal Ježiš jesť, ako počúvať ho, čo nám chce skutočne povedať, lebo vtedy sme to ešte my, ktorí sme pánmi nad životom, lebo sme to ešte my, ktorý rozdeľujeme, sme to my, ktorí jediní sa môžme i keď v zhone pohybovať voľne po našom dome. Marta je tá, ktorá má pod kontrolou všetko. Ona si sama určila, čo sa má udiať a do svojho plánu uvádza i druhých. Naproti tomu Mária, i keď tak skryte v srdci nám nabieha pochybnosť, či to môže v praxi takto fungovať, lebo si myslíme, že Ježiš by bol u nich hladný, ak mu hneď niečo neponúknu a to sa v žiadnom prípade nepatrí. Ale kde sa v evanjeliu spomína, žeby Ježiš mal práve hlad. A preto Máriine srdce celkom správne dalo hneď celú svoju pozornosť Ježišovi, tak ako ju chcel a Ježiš ju pochválil. Ale nepochválil ju preto, že si sadla k jeho nohám z lenivosti, lebo to je hriech, ale preto, že si sadla k jeho nohám z lásky. A táto láska jej ukázala, že má zmeniť svoj plán, pretože Ježiš sa hneď stal pre ňu centrálnou osobou a vidno, že Ježišovi sa to páčilo. Marta, Marta o toľké veci si ustarostená a dôležité je len jedno. Drahí bratia a sestry, prosme si o túto milosť, aby sa Ježiš stal pre nás centrom nášho života. Môže nám k tomu pomôcť i to, že počas tohto týždňa budem citlivý na Ježišovu prítomnosť. V mojom srdci sa ho budeme často pýtať: „Ježiš, čo si praješ, aby som teraz urobil? Ako poslúžil - či už skutkom, slovom, alebo modlitbou?

Prajem Vám pekný večer.

Roman Titze








All the contents on this site are copyrighted ©.