Výzva Ježiša na obrátenie v zamysleniach Benedikta XVI.
Vatikán (13. júla, RV) – „Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte
Pánov hlas“ – tak znie výzva dnešnej liturgie slova. Ježiš sa v nej obracia
tvrdými slovami na tých, ktorí napriek tomu, že vidia jeho znaky, sa neobrátia. Úvahám
na túto tému sa často venoval aj pápež Benedikt XVI. vo svojich príhovoroch. Takto
vysvetľoval Ježišovu prísnosť v jeho výzve na obrátenie, počas pastoračnej návštevy
vo Farnosti sv. Jána z kríža v severnej časti Rímskej diecézy 7. marca 2010:
„Ježiš
sa obracia na nás s týmto prísnym napomenutím nie samoúčelne, ale pretože mu záleží
na našom dobre, šťastí a spáse. Z našej strany musíme reagovať s úprimným vnútorným
úsilím, poprosiť ho, aby nám pomohol pochopiť, na čo sa máme zvlášť
zamerať v našej konverzii.“
Na generálnej audiencii vo februári potom Svätý
Otec v katechéze takto odpovedal na otázku čo znamená obrátiť sa:
„Obrátiť
sa znamená zmeniť smer životnej cesty: avšak nielen malou úpravou, nejakým prispôsobením,
ale skutočným a opravdivým obrátením sa do protismeru. Pokánie znamená ísť proti prúdu,
kde „prúdom“ myslíme povrchný, nedôsledný a márnivý spôsob života, ktorý nás často
strháva, ktorý nám vládne a robí nás otrokmi zla alebo väzňami morálnej vlažnosti.
Pokánie, naopak, poukazuje na vysoký ideál kresťanského života; pokáním sa s dôverou
vkladáme do živého a osobného evanjelia, ktorým je Ježiš Kristus.“
Práve
jeho osoba je konečným cieľom a hlbokým zmyslom obrátenia – dodal pápež; on je cestou,
po ktorej sú všetci pozvaní kráčať na púti života, osvietení jeho jasom a sprevádzaní
mocou, ktorá vedie naše kroky. V tomto zmysle obrátenie ukazuje svoju najkrajšiu a najpríťažlivejšiu
podobu:
„Nie je to len morálne rozhodnutie, ktoré riadi naše správanie;
je to rozhodnutie viery, ktoré nás celkom zapája do intímneho spoločenstva so živou
a konkrétnou osobou Ježiša.... Obrátenie je totálnym „áno“ – súhlasom
človeka, ktorý odovzdáva vlastnú existenciu evanjeliu, slobodne odpovedajúc Kristovi,
ktorý sa prvý ponúka človeku ako cesta, pravda a život – ako ten, ktorý jediný
ho oslobodzuje a daruje mu spásu“.
Téme posledného súdu, keď sa nás Boh
opýta či sme milovali abstraktným spôsobom, alebo konkrétnym a teda skutkami – sa
Benedikt XVI. zaoberal aj vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána v novembri
2008:
„Pánovi leží na srdci naše dobro, teda, aby každý človek mal
život a aby osobitne tí «najmenší» mohli mať účasť na slávnosti, ktorú
Pán pripravil pre všetkých. Preto nemožno pokrytecky hovoriť «Pane,
Pane» a zároveň nedbať na Jeho prikázania (porov. Mt, 7, 21).
Vo večnom kráľovstve Boh prijíma všetkých, ktorí sa deň čo deň usilujú uskutočňovať
jeho slovo v praxi.“ –sg-