Vatikán (11. júla, RV) Ako sme vás už informovali, v uplynulú stredu sa pápež
Benedikt XVI. premiestnil do svojho letného sídla v Castel Gandolfe, kde trávi svoju
dovolenku. Nevykonáva žiadne verejné aktivity, okrem nedeľného stretnutia s veriacimi.
Dnes sa po prvýkrát v tomto roku zaplnilo nádvorie Apoštolského paláca v Castel Gandolfe
veriacimi, aby si vypočuli nedeľný príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spoločne s ním
obedňajšiu modlitbu Anjel Pána. Jeho príhovor však mohli sledovať prostredníctvom
veľkoplošných obrazoviek i veriaci zhromaždení na Námestí svätého Petra. Pápež im
adresoval tieto slová:
Drahí bratia a sestry!
Pred
niekoľkými dňami – ako vidíte – som opustil Rím kvôli letnému pobytu v Castel Gandolfe.
Ďakujem Bohu, ktorý mi poskytuje túto príležitosť k odpočinku. Na drahých občanov
tohto krásneho mestečka, kam sa vždy rád vraciam, sa obraciam svojím srdečným pozdravom.
Evanjelium tejto nedele začína otázkou, ktorú znalec zákona kladie Ježišovi: „Učiteľ,
čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Pretože Pán vie, že je odborníkom
na Sväté písmo, vyzýva toho človeka, aby si sám dal odpoveď. A naozaj dokonale formuluje
a cituje dve hlavné prikázania: milovať Boha z celého srdca a z celej mysle
a z celej sily a milovať blížneho ako seba samého. A vtedy znalec zákona, takmer
akoby sa chcel ospravedlniť, sa pýta: „A kto je môj blížny?“ (Lk 10, 29) Tento
krát odpovedá Ježiš slávnym podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi (porov. Lk 10,30-
37), aby poukázal na to, že je na nás, aby sme sa stali „blížnymi“ každého, kto potrebuje
pomoc. Samaritán totiž vezme na seba starosť o stav neznámeho, ktorého lúpežníci zanechali
polomŕtveho na ceste, zatiaľ čo kňaz a levita prešli nevšímavo okolo. Možno si na
základe predpisu mysleli, že krv, ktorej by sa dotkli, by ich urobila nečistými. Podobenstvo
nás teda má priviesť k tomu, aby sme zmenili svoje zmýšľanie podľa Kristovej logiky,
ktorá je logikou lásky: Boh je láska a uctievať ho znamená slúžiť bratom úprimnou
a veľkodušnou láskou. Táto evanjeliová rozprava ponúka „kritérium miery“, totiž „univerzalitu
lásky“, ktorá sa obracia k núdznemu, ktorého sme „náhodou“ stretli (porov. Lk
10, 31), nech je to kdekoľvek“ (Encyklika Deus caritas est, 25). Vedľa tohto
univerzálneho pravidla je tiež špecificky cirkevná požiadavka: „že v samotnej Cirkvi,
nakoľko je rodinou, žiadny člen nesmie trpieť tým, že je v núdzi“ (tamtiež). Program
kresťana, prijatý z Ježišovho učenia, je „srdce, ktoré vidí“, kde je potrebná
láska a koná podľa toho (porov. tamtiež 31).Drahí priatelia, chcem tiež dodať, že
dnes si Cirkev pripomína sv. Benedikta z Norče – veľkého patróna môjho pontifikátu,
otca a zákonodarcu západného mníšstva. On – ako hovorí sv. Gregor Veľký - „bol
mužom svätého života... menom i milosťou“(Dialogi, II, 1: Bibliotheca Gregorii
Magni IV, Roma 2000, str. 136). „Napísal Regulu pre mníchov ... zrkadlo učenia
vtelené do jeho osoby: skutočne, svätec nemohol učiť absolútne nič iné, než to, čo
žil“ (tamtiež. II, XXXVI: cit., str. 208). Pápež Pavol VI. vyhlásil sv. Benedikta
za patróna Európy 24. októbra 1964, a tým uznal úžasné dielo, ktoré vykonal pre formovanie
európskej civilizácie.Zverme Panne Márii svoju cestu viery a najmä tento čas dovoleniek
a prázdnin, aby naše srdce nikdy nestratilo zo zreteľa Božie slovo a bratov, ktorí
sú v núdzi.
Na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe boli dnes i pútnici
zo Slovenska a ich prítomnosť vďaka výraznému skandovaniu „Nech žije svätý Otec“
sa nedala prehliadnuť. Benedikt XVI. sa im prihovoril po slovensky.