Komentár Antona Ziolkovského: O mieste Cirkvi v súčasnom svete

Štvrtkový komentár na tému "O mieste Cirkvi v súčasnom svete" pripravil výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský:

Vážení poslucháči! V polovici šesťdesiatych rokov napísal Svätý Otec Pavol VI. encykliku Ecclesiam suam, v ktorej hovoril o vzťahu k Cirkvi k súčasnému svetu. Tento dokument spolu s pastorálnou konštitúciou Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes tvoria východisko pre ďalšie úvahy. Ľudia viery budú vždy stáť pred úlohou zachovať si katolícku identitu a pritom zostať nohami na zemi. Už staroveké spisy dosvedčujú, že kresťania žili ako ostatní, a predsa boli iní. Vždy sa budeme pýtať, či nerobíme so svetom príliš veľké kompromisy. Doba po koncile bola poznačená silnými turbulenciami a rôznymi extrémnymi postojmi medzi kňazmi i laikmi. Chvíľu sa dokonca zdalo, že Druhý vatikánsky koncil bude predstavovať zásadný prielom v živote Cirkvi. Celé desaťročia až podnes sa vedie polemika o jeho interpretáciu. Svätý Otec, Benedikt XVI, ktorý je aj významným teológom a znalcom Tradície, zásadne odmieta delenie teológie na predkoncilovú a pokoncilovú vo vedomí, že Tradícia, ktorej jediným prameňom je Kristus, je len jedna a Druhý vatikánsky koncil len jedným okom v tejto dlhej reťazi.

Je pravdou, že väčšina kríz sa zrodila v západnej Európe. Nežná revolúcia priniesla nielen zmenu režimu, ale aj viac slobody a otvorenosti. A priznajme si, väčšina z nás nebola zvyknutá žiť v slobode. Zdá sa, že strach ľudí o budúcnosť je väčší ako kedykoľvek predtým. Mnohí zdieľajú názor, že život nemajú vo vlastných rukách. Niektorí ľudia si myslia, že Cirkev málo upozorňuje, málo zápasí a robí zbytočné kompromisy. Veriaci rodičia vychovajú deti v kresťanskom duchu, a deti napriek tomu nekráčajú v týchto šľapajach: vzdávajú sa náboženskej praxe, žijú v partnerských zväzkoch bez sobáša. Keď sa pred časom robil medzi katolíckymi kňazmi na Slovensku prieskum, ktorý pastoračný problém je najpálčivejší, väčšina označila sekularizáciu. A naozaj, máme nemálo kňazov, ktorí pred kultúrnymi trendmi našej doby cítia veľkú bezmocnosť. Avšak treba zdôrazniť, že sekularizácia nie je najväčším problémom Cirkvi. Našim najväčším nedostatkom je slabá viera, ktorá nedokáže upevňovať našu vlastnú identitu.

Možno aj preto Svätý Otec počas piatich rokov pontifikátu zdôrazňoval témy, ktoré s posilňovaním katolíckej identity priamo súvisia. Spomeňme si na nedávno skončený Rok kňazov, jeho výzvu k obnove katolíckej výchovy či zdôrazňovanie nemennosti postojov v bioetických otázkach. Práve Rok kňazov jasne ukázal, že miestne cirkvi sú s pápežom v tomto smere úplne zajedno. Tisíce kňazov putovali do Arsu, vykonávali si duchovné cvičenia alebo sa stretávali na audienciách so Svätým Otcom. Cirkev si jednoducho uvedomuje, že potrebuje dobrých a svätých kňazov. A rovnako väčšina duchovných dobre vie, že bez silnej viery, napojenia na Krista a vzájomnej súdržnosti nie je možné obstáť.

Vážení poslucháči! Svet nie je pre Cirkev nepriateľom, ale miestom Božej prítomnosti. Žijeme vo svete, aby sme ho svojim životom viery posväcovali. Vždy sa budeme pýtať, či nestrácame vieru prostredníctvom lacných kompromisov. A tak je to správne. Avšak v každej dobe je možné žiť podľa evanjelia a vydávať o ňom svedectvo. Vždy je množné zachovať si vieru a žiť podľa nej. Takýto život preniknutý Kristovým svetlom bude vždy priťahovať ako magnet. Toto je naša úloha, ku ktorej nás vyzýva aj Svätý Otec: posilňovať vieru, zachovať si identitu a tak vydávať svedectvo o Ukrižovanom a Vzkriesenom Kristovi.

Anton Ziolkovský