Homília Benedikta XVI. počas sv. omše v Sulmone

Vatikán/Taliansko (5. júla, RV) - Homília Svätého Otca, ktorú predniesol včera na svätej omši počas návštevy talianskeho mesta Sulmona v nedeľu 4. júla:

 

Drahí bratia a sestry, som veľmi rád, že môžem byť dnes medzi vami a celebrovať s vami a pre vás túto slávnostnú liturgiu. Pozdravujem vášho pastiera, biskupa Angela Spinu: ďakujem mu za jeho srdečné prijatie, ktoré mi adresoval v mene všetkých a za dary, ktoré mi daroval a ktoré si vysoko cením a ktorých hodnota, ako ju definoval, spočíva v znamení afektívnej a efektívnej jednoty, ktorá spája ľudí tejto drahej zeme Abruzzo s nástupcom sv. Petra. Pozdravujem arcibiskupov, prítomných biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky a zástupcov cirkevných asociácií a hnutí. Obraciam sa s úctivým pozdravom na starostu mesta doktora Fabia Federica, ktorému ďakujem za jeho priateľské privítanie, ako aj na zástupcov vlády, civilné a vojenské autority. Osobitný pozdrav patrí tým, ktorí veľkodušne ponúkli svoju spoluprácu pre uskutočnenie tejto mojej pastierskej návštevy. Drahí bratia a sestry, prišiel som, aby som sa s vami podelil o radosti, nádeje, námahy a úsilia, ideály a ašpirácie tejto diecéznej komunity. Viem dobre, že ani v Sulmone nechýbajú ťažkosti, problémy a starosti: myslím osobitne na tých, ktorí žijú svoj život v nestálych podmienkach z dôvodu chýbajúcej práce, neistoty z budúcnosti, fyzického a morálneho utrpenia, a - ako pripomenul biskup - z dôvodu straty, ktorú spôsobilo zemetrasenie 6. apríla 2009. Všetkých chcem uistiť o mojej blízkosti a o mojich modlitbách, zatiaľ čo povzbudzujem k vytrvalosti vo svedectve kresťanských a humánnych hodnôt, tak hlboko zakorenených vo viere a dejinách tohto teritória a jeho ľudu.

 

Drahí priatelia! Moja návšteva sa uskutočňuje pri príležitosti osobitného jubilejného roku, ktorý iniciovali biskupi z Abruzza a z Molise pre oslavu 800 rokov od narodenia sv. Petra Celestína. Letiac nad vaším územím som mohol kontemplovať krásu krajiny a predovšetkým obdivovať niektoré miesta úzko spojené so životom tejto významnej postavy: Monte Morone, kde Peter viedol dlhý čas svoj pustovnícky život. Pustovňa sv. Onofria, kde ho v roku 1294 zastihla správa o jeho voľbe za pápeža, ktorá prišla z konkláve v Perugii. A Opátstvo Ducha Svätého, ktorého hlavný oltár vysvätil po svojej korunovácii, ktorá sa konala v Bazilike Collemaggio v Aquile. Do tejto baziliky som sa v apríli minulého roku po zemetrasení, ktoré zničilo túto oblasť, odobral uctiť si urnu s jeho relikviami a nechal som tam pálium, ktoré som dostal v deň začiatku môjho pontifikátu.

 

Prešlo už 800 rokov od narodenia Petra Celestína V., ale on zostane v dejinách pre známe udalosti svojej doby a jeho pontifikátu, a predovšetkým pre svoju svätosť. Svätosť nikdy nestratí zo svojej príťažlivej sily, neupadne do zabudnutia, nikdy nevyjde z módy, naopak, časom zažiari stále väčším svetlom vyjadrujúc odvekú túžbu človeka po Bohu. Zo života svätého Petra Celestína by som chcel zhromaždiť niekoľko poznatkov, ktoré majú hodnotu i v našich dňoch.

 

Pietro Angelerio od svojej mladosti bol „hľadačom Boha“, človekom túžiacim nájsť odpovede na existenčné otázky: kto som, odkiaľ prichádzam, prečo žijem, pre koho žijem? On sa vydáva na cestu hľadania pravdy a radosti, dáva sa na cestu hľadania Boha a na to, aby počul jeho hlas, rozhodne sa oddeliť sa od sveta a žiť ako pustovník. Ticho sa tak stáva elementom, ktorý charakterizuje jeho každodenný život. Je to vonkajšie ticho, ale predovšetkým to vnútorné, v ktorom dokáže vnímať Boží hlas, ktorý dáva smer jeho životu. Toto je prvý dôležitý aspekt pre nás: žijeme v spoločnosti, v ktorej sa zdá, že každé miesto, každá chvíľa musí byť vyplnená aktivitou, hlukom: často niet času ani pre počúvanie a rozprávanie. Drahí bratia a sestry! Nemajme strach z vonkajšieho ticha navonok i vo vnútri nás. Potrebujeme ho, ak chceme byť schopní vnímať Boží hlas, ale i hlas druhých, ktorí sú nám na blízku.

 

Ale je dôležité podčiarknuť i druhý element: objavenie Pána, ktoré urobil Pietro Angelerio, nie je výsledok jeho úsilia, ale bolo možné vďaka milosti samotného Boha, ktorý ho predchádza. To, čo mal, to, čím bol, nezískal zo seba samého: bolo mu to dané, bola to milosť a z toho vyplýva i zodpovednosť pred Bohom a pred ľuďmi. I keď je náš život veľmi odlišný, i pre nás platí to isté. Všetko podstatné pre našu existenciu nám bolo dané bez nášho pričinenia. Skutočnosť, že žijem, nezávisí odo mňa. Skutočnosť, že existovali ľudia, ktorí ma uviedli do života, ktorí ma naučili, čo je láska a čo to znamená byť milovaný, ktorí mi odovzdali vieru a ktorí mi otvorili pohľad na Boha: všetko je milosť. Sami od seba by sme nemohli nič urobiť, ak by nám to nebolo darované: Boh nás vždy predchádza a v živote každého jedného z nás je krása a dobro, v ktorom môžeme ľahko spoznať jeho milosť ako lúč svetla jeho dobroty. Pre toto musíme byť pozorní, mať neustále otvorené „vnútorné oči“, oči nášho srdca. A ak sa naučíme poznať nekonečnú dobrotu Boha, budeme schopní v našom živote s úžasom vidieť - tak, ako to videli svätí - stopy Boha, ktorý je nám stále nablízku, ktorý je k nám stále dobrý a ktorý nám hovorí: "Dôveruj mi!"

 

Vo vnútornom tichu a vo vnímaní Pánovej prítomnosti Peter Morrone dozrieval, okrem toho to bola živá skúsenosť krásy stvorenia, dielo Božích rúk: vedel z nich vybrať hlboký zmysel, rešpektoval znamenia a rytmy, používal z toho to, čo bolo podstatné pre život. Viem, že táto miestna cirkev, ako aj iné v Abbruzze a Molise, sú aktívnymi v kampani za senzibilitu pri zachovaní spoločného dobra a záchrane stvorenia: povzbudzujem vás v tomto úsilí vyzývajúc všetkých, aby sa cítili zodpovednými za vlastnú budúcnosť, ako aj za to, čo patrí druhým, rešpektujúc a chrániac stvorené veci, ovocie a znak Božej lásky.

 

V druhom čítaní listu Galaťanom sme počuli nádherné vyjadrenie svätého Pavla, ktoré je aj dokonalým duchovným obrazom svätého Petra Celestína: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet“ (6,14). Naozaj, kríž tvorí stred jeho života, dáva mu silu, aby čelil tvrdému pokániu aj najnáročnejším momentom, od mladosti až po poslednú hodinu života: bol si vždy vedomý toho, že z neho prichádza spása. Kríž dával svätému Petrovi Celestínovi aj jasné vedomie hriechu vždy sprevádzané jasným poznaním nekonečného Božieho milosrdenstva voči jeho bytosti. Vidiac otvorené a roztiahnuté ramená svojho ukrižovaného Boha cítil sa unášaný do nekonečného mora Božej lásky. Ako kňaz mal skúsenosť nádhery, čo znamená byť správcom tohto milosrdenstva rozhrešujúc kajúcnikov od hriechov, keď bol zvolený na stolec apoštola Petra. Poskytoval mimoriadne odpustenie nazývané: Odpustky. Chcem pripomenúť kňazom, aby boli názornými a vierohodnými svedkami radostnej zvesti zmierenia s Bohom, aby túžili po tej hojnej radosti, o ktorej hovorí prorok Izaiáš v prvom čítaní (porov. Iz 66,10-14).

 

Na záver posledný element: svätý Peter Celestín, napriek tomu, že viedol pustovnícky život, nebol „uzavretý sám do seba”, ale mal v sebe nadšenie niesť radostnú zvesť evanjelia bratom. Tajomstvom jeho pastoračnej plodnosti bolo vlastne „zotrvávať” s Pánom v modlitbe, ako nám to pripomína aj stať z dnešného evanjelia: prvým príkazom ostáva vždy prosiť Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! (porov. Lk 10,2) A až po tomto pozvaní Ježiš definuje niektoré podstatné povinnosti učeníka: jasné, vyrovnané a odvážne ohlasovanie evanjeliového posolstva – aj v momentoch prenasledovania – bez toho, aby sme uverili pôvabu módy alebo tvári nenávisti, či uloženia trestu; odstup od starostí o veci – peniaze a oblečenie – dôverujúc Otcovej prozreteľnosti; pozornosť a starostlivosť osobitne o chorých na tele a na duchu (porov. Lk 10, 5-9). Aj toto boli charakteristiky krátkeho a utrpením naplneného pontifikátu Celestína V. A toto sú aj charakteristiky misionárskej činnosti Cirkvi v dnešnej dobe.

 

Drahí bratia sestry! Som tu medzi vami, aby som vás upevnil vo viere. Chcem vás mocne a s láskou povzbudiť, aby ste vytrvali v tejto viere, ktorú ste prijali, ktorá dáva zmysel životu a ktorá dáva silu milovať. Nech nás na tejto ceste sprevádza príklad a príhovor Božej Matky a svätého Petra Celestína. Amen!

 

Preklad: Peter Dufka