Hovorca Svätej stolice bilancuje návštevu Svätého Otca na Cypre

Vatikán (6. júna, RV) – Hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ zhodnotil pre Vatikánsky rozhlas 16. apoštolskú návštevu Svätého Otca na Cypre. Za najvýznamnejšie výsledky návštevy označil tie v ekumenickej oblasti:

“Práve to pokojné objatie Svätého Otca a Chrysostoma II. počas svätej omše dnes ráno je symbolom tohto stretnutia, je znakom ďalšieho kroku na dlhej ceste ekumenizmu, ale s Cirkvou, ako je tá na Cypre, ktorá aj keď je malá čo sa týka počtu, je veľmi významná v ekumenickom hnutí, najmä v pravoslávnej oblasti a veľmi bohatá na aktivity. Táto Cirkev sa iste cítila byť povzbudená a poctená pápežovou pozornosťou pri tejto osobitnej návšteve, práve v dôstojnosti Cirkvi, ktorá kráča pri hľadaní jednoty, ako aj v oddanosti ku koreňom, ktoré sú pre túto Cirkev starovekými a siahajú k Barnabášovi a Pavlovi a k ich prvej apoštolskej ceste. Aj z pohľadu národa na Cypre vo všeobecnosti, ako aj z pohľadu cyperských predstaviteľov bola cesta veľmi bohatá a výrazná. Pápež vyzdvihol základné princípy spolunažívania: rešpektovanie práv ľudskej osoby a právo môcť sa vrátiť na vlastné pôvodné miesta, komunikovať s nimi v záujme tých, ktorí ich museli zanechať, ďalej právo na náboženskú slobodu, na slobodu poznania, na slobodu vyznania.” 

Hovorca Svätej stolice ďalej hovoril o význame odovzdaného pracovného dokumentu Instrumentum laboris:

„Synoda je základnou odpoveďou, ktorú sa pápež v týchto mesiacoch snaží poskytnúť v súvislosti s problémami katolíkov a kresťanov na Blízkom východe, ktoré sú veľmi vážne. Vieme koľko násilia podstupujú, koľko rizika, keď sú nútení k emigrácii, k opusteniu týchto pôvodných území pre našu vieru. Synoda je tak spoločným zvolaním rozličných zložiek Katolíckej cirkvi Blízkeho východu, ktorých je veľa, v záujme prinavrátenia jej sily, dôstojnosti, entuziazmu, v rozvíjaní jej svedectva a poslania v tejto krajine, aj keď v podmienkach menšiny. Odovzdanie základného nástroja pre synodu naznačuje základnú etapu. Nie je to teda cesta, ktorá sa uzatvára, ale naopak, cesta, ktorá otvára veľkú diskusiu v Katolíckej cirkvi a v kresťanských cirkvách v prospech Blízkeho východu, v súvislosti so synodou, ktorá je veľkým stretnutím, spojeným s diskusiami, a ktoré bude – dúfame - aj začiatkom cesty práce, obnovy a konkrétnych činov.“ –sg-