Príhovor Benedikta XVI. civilným autoritám a diplomatickému zboru
Cyprus (5. júna, RV) - Program druhého dňa návštevy Benedikta XVI. sa začal
ráno o 9.15 hod. miestneho času v hlavnom meste v Nikózii návštevou prezidenta republiky
Demetrisa Christofiasa kde pápež položil kyticu kvetov k pamätníku zosnulého arcibiskupa
Makaria. Po úvodnom privítaní, výmene vzájomných darov a súkromnom rozhovore sa pápež
a prezident odobrali do záhrady prezidentského paláca, kde sa k nim pripojili civilní
predstavitelia a diplomatický zbor. Najprv predniesol príhovor prezident Cypru a potom
Svätý Otec, ktorý povedal:
„Pán prezident, excelencie, dámy
a páni, práve som položil kyticu kvetov k pamätníku zosnulého
arcibiskupa Makaria, prvého prezidenta Cyperskej republiky. Každý z vás, rovnako ako
on, sa má v živote verejnej služby snažiť slúžiť dobru druhých v spoločnosti na miestnej,
národnej i medzinárodnej úrovni. Ide o ušľachtilé poslanie, ktoré si Cirkev váži.
Ak je verejná služba konaná verne, potom nám umožňuje integrálny rast v múdrosti a
osobnej realizácii. Platón, Aristoteles a stoici prikladali veľký význam tejto osobnej
realizácii – eudaimónii – ako cieľu každej ľudskej bytosti a cestu k jeho dosiahnutiu
videli v morálnom charaktere človeka. Pre nich a pre veľkých islamských a kresťanských
filozofov, ktorí nasledovali ich kroky, spočívalo praktizovanie cností v jednaní podľa
zdravého rozumu a v úsilí o všetko, čo je pravé, dobré a krásne. V náboženskej
perspektíve sme členmi jedinej ľudskej rodiny stvorenej Bohom a sme povolaní presadzovať
jednotu, spravodlivý a bratský svet založený na trvalých hodnotách. V miere, v akej
plníme našu povinnosť, slúžime druhým a ak priľneme k tomu, čo je spravodlivé, naše
mysle sa stávajú otvorenejšími na hlbšie pravdy a naša sloboda sa umocňuje vo svojom
priľnutí k tomu, čo je dobré. Môj predchodca, pápež Ján Pavol II., kedysi napísal,
že morálna povinnosť by nemala byť vnímaná ako zákon, ktorý sa ukladá zvonku a ktorý
vyžaduje poslušnosť, ale skôr ako výraz samotnej múdrosti Božej, ktorej sa ľudská
sloboda ochotne poddáva (porov. Veritatis splendor, 41). Ako ľudské
bytosti nachádzame svoju poslednú realizáciu vo vzťahu k tej Absolútnej realite, ktorej
odraz sa tak často objavuje v našom svedomí ako naliehavé pozvanie slúžiť pravde,
spravodlivosti a láske.“
Ďalej Svätý Otec podčiarkol vo svojom príhovore
dôležitosť osobných vzťahov, ktoré označil ako prvé kroky pre vytváranie dôvery a
zväzkov priateľstva medzi jednotlivcami a celými národmi. „Toto je podstatná úloha
politikov a diplomatov,“ povedal. Potom naznačil tri cesty presadzovania mravnej
pravdy vo svete politiky a diplomacie. Prvou cestou je jednať zodpovedne na základe
poznania reálnych faktov. Druhá cesta presadzovania morálnej pravdy spočíva v rozložení
politických ideológií, ktoré by inak potlačili pravdu. Poukázal na tragické skúsenosti
20. storočia, ktoré upozorňujú na neľudskosť súvisiacu s potlačovaním pravdy a ľudskej
dôstojnosti. Za tretiu cestu presadzovania morálnej pravdy vo verejnom živote označil
pápež ustavičnú snahu zakladať pozitívny zákon na etických princípoch prirodzeného
zákona. Na záver Svätý Otec povedal: „Pán prezident, ctení priatelia, týmito
úvahami znovu potvrdzujem úctu, ktorú ja i Cirkev prechovávame k vašej dôležitej
službe spoločnosti pri vytváraní bezpečnej budúcnosti nášho sveta. Vyprosujem
vám všetkým Božie požehnanie múdrosti, moci a vytrvalosti pri plnení vašich
povinností. Ďakujem.“ –pd-