Benedikt XVI. po mariánskej pobožnosti vo Vatikánskych záhradách
Vatikán (1. júna, RV) - Mesiac máj bol ukončený vo Vatikánskych záhradách
večernou mariánskou pobožnosťou za účasti Svätého Otca. Pápež Benedikt XVI. sa na
záver slávnosti pri Lurdskej jaskyni prihovoril veriacim týmito slovami:
Drahí
bratia a sestry,
na záver tohto tradičného modlitbového stretnutia,
ktorým sa vo Vatikáne končí mesiac máj, sa k vám s veľkou radosťou pripájam. V súvislosti
s dnešnou liturgiou chceme adorovať Najsvätejšiu Pannu Máriu v tajomstve jej Navštívenia.
V Panne Márii, ktorá ide navštíviť svoju príbuznú Alžbetu, spoznávame najžiarivejší
príklad a najopravdivejší význam nášho putovania viery i cesty samotnej Cirkvi. Cirkev
je svojou povahou misionárska a je povolaná predovšetkým a vždy hlásať evanjelium
a odovzdávať vieru každému mužovi i každej žene v každej kultúre. „V tých dňoch –
píše evanjelista svätý Lukáš – sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judského
mesta v hornatom kraji.“ (Lk 1, 39).
Máriina cesta je autentická misijná cesta.
Je to cesta, ktorá vedie ďaleko od domova, mieri do sveta, do miest, ktoré sú cudzie
jej denným zvyklostiam a privádza ju v istom zmysle až na hranice dosiahnuteľného.
Práve v tom spočíva pre ňu a rovnako i pre nás tajomstvo nášho ľudského i kresťanského
života. Náš život ako jednotlivcov i ako Cirkvi ide mimo nás. Rovnako ako Abrahám,
aj my sme žiadaní vyjsť zo seba, z miest našich istôt a vykročiť v ústrety druhým
do rôznych miest a prostredí.
Pán to do nás žiada: „Ale keď zostúpi na vás
Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami ... až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8).
A je to opäť Pán, ktorý nám k tomuto putovaniu dáva Máriu, aby nás sprevádzala ako
starostlivá matka. Ona nám dodáva istotu, pretože nám pripomína, že s nami je vždy
jej Syn Ježiš, ako prisľúbil: “ja som s vami po všetky dni až do konca sveta” (Mt
28, 20).
Evanjelista poznamenáva, že „Maria zostala u Alžbety asi tri mesiace”
(porov. Lk 1,56). Tieto jednoduché slova vyjadrujú bezprostredný cieľ Marinej cesty.
Od Anjela vedela, že Alžbeta čaká dieťa, a že už je v šiestom mesiaci (porov. Lk 1,
36). Alžbeta však už bola v pokročilom veku a blízkosť omnoho mladšej Márii jej mohla
byť užitočná. Preto k nej Maria prichádza a zostáva s ňou asi tri mesiace, aby jej
ponúkla citlivú blízkosť, konkrétnu pomoc a každú službu, ktorú v priebehu dňa mohla
potrebovať. Alžbeta sa tak stáva symbolom mnohých starších a chorých osôb, ba všetkých
ľudí, ktorí potrebujú pomoc a lásku. A je ich mnoho i dnes v našich rodinách, v našich
spoločenstvách a v našich mestách! A Mária – ktorá seba samu označila za „služobnicu
Pána” (Lk 1,38) – sa stáva služobnicou ľudí. Presnejšie, slúži Pánovi, ktorého stretáva
v bratoch.
Máriina činorodá láska sa však nezastavuje pri konkrétnej pomoci,
ale dosahuje svoj vrchol, keď daruje samotného Ježiša tým, že umožňuje stretnúť
sa s ním. Zdôrazňuje to opäť svätý Lukáš: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa
v jej lone sa zachvelo ” (Lk 1,41). Sme takto v srdci a na vrchole evanjelizačného
poslania. Stojíme pred najpravdivejším zmyslom a najčistejším cieľom každej misijnej
cesty: darovať ľudom živé a osobné evanjelium, ktorým je samotný Pán Ježiš. A Ježišovo
zdieľanie a darovanie – ako dosvedčuje Alžbeta – napĺňa srdce radosťou: „Lebo len
čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone” (Lk
1,44). Ježiš je pravý a jediný poklad, ktorý máme ľudstvu dať. Po ňom v hĺbke túžia
muži a ženy našich čias, i keď sa zdá, že ho ignorujú alebo odmietajú. Potrebujú ho
veľmi spoločnosti, v ktorých žijeme, Európa i celý svet.
Nám je zverená táto
mimoriadna zodpovednosť. Žime ju s radosťou a s nasadením, aby v našej civilizácii
skutočne vládla pravda, spravodlivosť, sloboda a láska, základné a nenahraditeľné
stĺpy pravého, správneho a pokojného spolužitia. Žime túto zodpovednosť a usilovne
zotrvávajme v načúvaní Božieho Slova, v bratskej jednote, v lámaní chleba a v modlitbách
(porov. Sk 2,42). O túto milosť prosme spoločne tento večer Najsvätejšiu Pannu. Všetkých
vás požehnávam.