Hovorca Svätej stolice o apoštolskej ceste Benedikta XVI. na Cyprus
Vatikán (29. mája, RV) - Už na budúci týždeň navštívi Benedikt XVI. Cyprus
– v rámci svojej 16. apoštolskej cesty. Návšteva tak bude ideálnym pokračovaním pápežovho
putovania po Svätej zemi spred roka – uvádza Svätá stolica. Ostrov je dnes dôležitým
strediskom ekumenického dialógu – miestom, na ktorom pápež položí istým spôsobom „prvý
kameň“ budúcej Synody pre Blízky východ v októbri vo Vatikáne. Tamojším biskupom
totiž odovzdá pracovný synodálny dokument Instrumentum laboris. Cestu zhodnotil
hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ:
„Mnohí si kladú otázku,
prečo musí ísť pápež práve na Cyprus, aby sa stretol s biskupmi Blízkeho východu,
aby im odovzdal tento pracovný dokument synody – veľkej udalosti, ktorá sa bude konať
v októbri. Odpoveď je jednoduchá. Stačí si prečítať Skutky apoštolov, rozprávanie
o prvých krokoch ohlasovania evanjelia vo svete po tom, čo Ježiš vstal z mŕtvych.
Cyprus sa tam objavuje aspoň šesťkrát. Z Cypru pochádza Barnabáš jeden z prvých, ktorý
sa pridružil k spoločenstvu apoštolov v Jeruzaleme. Cyprus je prvou zastávkou – sužovanou
i úrodnou – prvej Pavlovej misionárskej cesty, Barnabášovej, ako aj cesty budúceho
evanjelistu Marka. Evanjelizovať na Cyprus sa vracia Barnabáš po tom, čo sa
oddelil od Pavla. Pozdĺž cyperského pobrežia prechádza a nanovo sa vracia Pavol počas
svojich nasledujúcich ciest, vrátane tej poslednej, ktorá ho privádza na Maltu a do
Ríma. A čo sa týka toho ostatného, stačí sa pozrieť na mapu, aby sme pochopili, že
Cyprus je strategickou križovatkou a teda aj kultúrnou a duchovnou v oblasti s dejinami
pre nás tak úzko spojenými s dejinami Svätej zeme. Tadiaľ viedli cesty židovských
a kresťanských pútnikov smerom k Jeruzalemu aj opačne, cesty navigátorov medzi Východom
a Západom, medzi Áziou a Európou. Ak nás na jednej strane prekvapuje, že Ján Pavol
II. na toto územie nikdy nevkročil, nemôže nás prekvapiť, že Benedikt XVI. prijal
rád pozvanie na návštevu ako návštevník a pútnik, na ceste, ktorá ideálne pokračuje
po Malte, stúpa ku Stredozemiu až k východu a opäť sa pripája aj k tomu podstatnému
z minulého roku v samotnej Svätej zemi. Od Cypru sa teda nie je možné nepozerať navôkol,
nie je možné nemodliť sa a nedúfať vo zvesť a službu evanjeliu, ktoré je prameňom
dialógu, cirkevného spoločenstva, ľudského rastu a pokoja pre všetkých, v oblasti
tak nesmierne drahej pre všetkých veriacich, ale ktorá stále prechádza prílišným utrpením
a rozdeleniami.“ –sg-