Zamyslenie nad liturgickými čítaniami slávnosti Najsvätejšej Trojice

Pripravil Roman Titze, kňaz Žilinskej diecézy

Milí poslucháči,
tajomstvo nevytára múr, ale horizont. Tajomstvo neslúži na umŕtvenie našej inteligencie, ale Boh nám ním ponúka nekonečný priestor pre nasýtenie nášho smädu po pravde.(A. de Saint-Exupery). Tajomstvo, tak sa dá jedným slovom zhrnúť, ale nie vyčerpať učenie svätej katolíckej Cirkvi o Najsvätejšej Trojici, ktorú si túto nedeľu pripomenieme. Ešte ako profesor, súčasný pápež Benedikt XVI na toto margo hovorí: “Sme v oblasti, v ktorej môže byť skutočným poznaním iba pokorné priznanie svojej nevedomosti a správnym vyznaním viery v Boha môže byť iba postoj plný úžasu pred nepochopiteľným tajomstvom. Láska je „mystérium“ – je viac ako možno vypočítať a prepočítaním pochopiť. Učenie o Najsvätejšej Trojici vyplynulo z úsilia spracovať dejinné biblické skúsenosti. Biblická viera mala najprv v Starom zákone do činenia s Bohom, s ktorým prichádzala do styku ako s Otcom Izraela. Príchodom Ježiša Krista sa k tomu pridalo čosi úplne neočakávané a Boh sa ukázal z doteraz neznámej strany. V ňom sa stretáme s človekom, ktorý vie, že je Božím Synom. Teda nachádzame Boha v osobe Ježiša Krista, ktorý je celkom Bohom – rovným Otcovi. Len na uistenie o tejto pravde uvediem dva citáty z evanjelia sv. Jána: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1) a vyznanie apoštola Tomáša po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď Ježišovi hovorí: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28). Za touto novou skúsenosťou Boha nasleduje zážitok Ducha, prítomnosť Boha v nás, v našom vnútri - spôsob, ako s nami Boh prichádza do styku. A tak môžeme vidieť, že v Bohu je prítomný nie individuálny aspekt Ja, ale je v ňom prítomné My. Cirkevní otcovia ho nachádzali už na prvej stránke Písma v slovách Genezis: „Urobme človeka na náš obraz“. Objavenie dialógu vo vnútri Boha viedlo k prijatiu skutočnosti, že v Bohu je Ja a Ty čiže prvok vzťahu, to znamená vzájomnosti slova a lásky (porov. J.Ratzinger, Úvod do kresťanstva, str. 126-8;142-3). A tak verím, že sa nám podarilo spoločne prísť od vzdialeného, čiže akoby do nášho života nezasahujúceho učenia o Najsvätejšej Trojici až k uvedomeniu si, že i Boh, tak ako my – ja a ty, žije vo vzťahoch. Že on nie je večný samotár, ale spoločenstvo svetla a lásky, života darovaného a prijatého vo večnom dialógu medzi Otcom a Synom v Duchu Svätom – ako Milenec, Milovaný a Láska (sv.Augustín). A azda budete súhlasiť so mnou, že nemáme toho veľa čo by bolo cennejšie ako naše vzájomné vzťahy. Ovocím dobrých vzťahov v rodine je s vysokou pravdepodobnosťou istota na celý náš život. Narušené vzťahy sú možným, nie však nutným zdrojom našej vnútornej nestabilnosti. Škoda, že si niektoré dôležité veci uvedomujeme až neskoro. Niekedy až pri smrti milovanej osoby, alebo vtedy, keď sa vzťahy rozpadnú, či už medzi kamarátmi, alebo v manželstve – kde najviac trpia nevinní – deti. A keď sa s tým konfrontujeme a pomaly si uvedomujeme ich cenu pre nás azda si hovoríme mohli sme spraviť viac, aby náš vzťah bol pevnejší, láskyplnejší, aby sa ten druhý cítil a reálne bol viac milovaný. Myslím, že je to tá správna cesta a pobádajú nás k nej i vzťahy v Najsvätejšej Trojici – ako náš model. A tak sa prirodzene objavuje otázka: „Čo môžem urobiť ja, majúc za vzor vzťahy v Najsv. Trojici, preto, aby sme mohli žiť v hlbšom porozumení, väčšom pokoji, plnšej istote, že mám svojich blízkych rád? Je v hlbokom protirečení s kresťanským princípom spravodlivosti a lásky pripraviť niekoho o dedičstvo –dom, pole, peniaze, dobrú povesť. Myslím, že do neba – teda do spoločenstva lásky, nemôžu vstúpiť ľudia, ktorí sa nenávidia a sú nespravodliví. Čo môžem urobiť ja, aby sa moje vzťahy s mojou mamou, otcom, bratom, sestrou, deťmi, svokrou, svokrom, susedou mohli aspoň trochu posunúť k lepšiemu? Netreba, aby to bolo niečo veľkolepé, stačí, aby pochopili moju dobrú vôľu. Niekedy sa stačí možno iba ozvať ako prvý. Prosme si o silu a svetlo Ducha Svätého, ktorý je na nás zoslaný a uvádza nás do plnej pravdy, aby sme mohli ním posilnení konať Božie skutky a tak byť už tu na zemi tvorcom a svedkom vzťahov prítomných v Najsvätejšej Trojici.

Roman Titze