Už čoskoro bude blahorečená Mária Pierina De Micheliová
Vatikán (28. mája, RV) – Už túto nedeľu 30. mája bude v rímskej Bazilike “Santa
Maria Maggiore” blahorečená Matka Maria Pierina De Micheliová. Prefekt kongregácie
pre kauzy svätých Mons. Angelo Amato hovoril v tejto súvislosti v rozhovore pre Vatikánsky
rozhlas o osobnosti tejto budúcej blahoslavenej.
„Matka Pierina, sestra
z Inštitútu dcér Nepoškvrneného Počatia v Buenos Aires sa narodila v Miláne v roku
1890 a zomrela v talianskej oblasti Verbano v roku 1945. Žila v rodine,
ktorá bola skutočnou domácou cirkvou. Jozefína – také bolo jej krstné meno
– bola najmladšou z troch sestier, (všetky sa stali rehoľníčkami) a jedného
brata, ktorý bol tiež zasväteným Pánovi, ako kňaz milánskej diecézy. Napriek tejto
nábožnej atmosfére v rodine bola Jozefína nezávislou a slobodnou. Ako 19-ročná asistovala
pri rehoľnej obliečke jednej zo svojich sestier, keď vstupovala k Sestrám sv. Karola
a sama pocítila Pánovo volanie k zasvätenému životu. Ale odmietala ho, nechcela
ho počuť, dokonca si vykonávala novénu za stratu povolania.“
Mons.
Amato ďalej hovoril o charaktere svätosti budúcej blahoslavenej:
„Predovšetkým
je to jej veľká mariánska oddanosť. Tým, že patrila ku Kongregácii dcér Nepoškvrnenej
Panny Márie, bola mariánska úcta pilierom jej zasväteného života. Okamžitý dôsledok
takejto oddanosti je potom jej veľká láska k Ježišovi. Blahoslavená panna,
má vlastne funkciu privádzať veriacich ku Kristovi. Udalosť, ktorá poznačila
navždy jej život sa prihodila na Veľký piatok v roku 1902, počas pobozkania kríža
v malom kostole „San Pietro in sala“. Jozefína ako 12-ročná začula hlas, ktorý jej
pošepol: „Nik ma láskavo nepobozká na tvár, aby napravil Judášov bozk?“
Dievča jednoduchej duše odpovedá vtisnutím veľkého láskavého bozku na Ježišovu tvár.
Táto Svätá Tvár ju priviedla k srdcu Spasiteľa, ako keby to boli dvere,
za ktorými sa ona strácala v Ježišovej láske.“
Za charakteristiku
budúcej blahoslavenej aktuálnu aj dnes, označil Mons. Amato to, že ponúkla svoj vlastný
život v modlitbe a utrpení na posvätenie kňazov. Stále totiž opakovala: „Za vás
kňazov, sa budem vždy modliť“. Modlila sa tiež za pastierov Cirkvi a za
pápeža. –sg-