Odkaz Turínskeho plátna

2.113.128 pútnikov z celého sveta, 15.914 autobusov, viac ako 5 tisíc hostí v „dedine mladých”, 39.800 zdravotne postihnutých, 1588 akreditovaných novinárov, 157 rádiotelevíznych vysielaní – toto sú niektoré čísla, ktoré boli predstavené na tlačovej konferencii ku ukončeniu expozície Turínskeho plátna 2010.

Milí poslucháči, ak nepatríte k tým 2 miliónom, ktorí mali to šťastie prísť do Turína v čase od 10. apríla do 23. mája, v nasledujúcej rubrike vám ponúkneme aspoň pomyselnú návštevu piemontskej metropoly, ktorá už po 27.- krát vystavila k verejnej úcte jedinečnú relikviu – Turínske plátno.



Tlačová konferencia, ktorú sme spomenuli v úvode, bola akousi záverečnou bilanciou. Kardinál Severino Poletto, arcibiskup Turína a pápežský kustód Turínskeho plátna v ďakovnom príhovore prítomným vyjadril uspokojenie nad počtom pútnikov, ale poznamenal, že nie toto je hlavný dôvod jeho spokojnosti: „V tieto dni som jasne vnímal, že Pán hovoril do sŕdc týchto ľudí, či k veriacim, ako aj k tým, čo hľadali odpovede stojac pred Turínskym plátnom. Každý, kto prišiel, našiel prijatie a disponibilitu a dúfam, že sa môžu domov vrátiť akoby zahalení do plátna ako symbolu Božej lásky.“

Kardinál ďalej zdôraznil, že nešlo o záležitosť len komerčnú: „pravý dôvod je duchovný, pretože Turínske plátno nám ponúka príležitosť šíriť vieru v čase neistôt a duchovnej hmly, tým, že sa nanovo zmierime s Bohom”.

V závere tlačovej konferencie kardinál Poletto oznámil, že od pondelka 24. mája bude plátno opäť uložené do špeciálnej schránky na jeho konzerváciu a umiestnené pod kráľovskou tribúnou v ľavej časti katedrály.

Ale vráťme sa k slávnostnej svätej omši v turínskom dóme, ktorou sa expozícia Turínskeho plátna 2010 ukončila. V jej úvode bol prečítaný list, ktorý Svätý Otec adresoval kardinálovi Polettovi: „Po návrate z mojej pastoračnej návštevy v Turíne, počas ktorej mi bola dopriata osobitná a dojemná radosť z uctenia si posvätného plátna, chcem vyjadriť vám, biskupom, kňazom, zasväteným osobám, a celej diecéze moju srdečnú vďaku za vrúcne prijatie a veľké organizačné úsilie, priateľskú a pozornú pomoc verejných inštitúcií pre celkový zdar, veľmi žiadaný pre tú chvíľu. V srdci nosím stále živé hlboké pohnutie, ktoré vo mne vzbudila slávnostná eucharistická koncelebrácia, oživovaná vrúcnou vierou a nábožnou účasťou, sústredené zotrvanie a duchovné uzobranie pred posvätným plátnom, ako aj ďalšie stretnutia, osobitne to s mladými, plné oduševnenia, ale aj to dojímavé, s chorými.“ 
V homílii svätej omše sa arcibiskup Poletto pozastavil pri troch osobných aspektoch:

Po prvé, čo videl, vnímal pri kontemplácii posvätného plátna, v druhej časti sa zaoberá akousi analýzou toho, čo pociťoval počas týchto 6 týždňov a v tretej časti vyjadruje zodpovednosť za dar, ktorý dostal.

1. Čo som videl?

Videl som opäť, s veľkým dojatím, obraz ukrižovaného na plátne a upriamil som svoj pohľad lásky na dojímavé znaky ľudského utrpenia, ktoré podstúpil Ježiš pri svojom umučení a smrti. Toto utrpenie sa mi prihováralo láskou, láskou nekonečnou a osobnou, darovanou všetkým, ale tiež každému jednému z nás, ako nám pripomína Sv. Pavol v liste Galaťanom: „Kristus ma miluje a vydal seba samého za mňa.” (Gal 2,20).

Videl som tiež obraz vtlačený do tvári mnohých pútnikov i celého ľudstva, trpiaceho ľudstva, ktoré zakusuje vo svojich vlastných členoch utrpenie Krista a ním sa cíti vykúpené a upokojované. Putujúce ľudstvo, ktoré hľadá tvár, tvár človeka, ktorá je tvárou Boha, tvárou Ježiša, aby dokázalo znovu nájsť silu kráčať ďalej s dôverou. S dôverou, ktorá sa rodí z pocitu, že sú skutočne milovaní Bohom, ktorý sa stal človekom, aby vstúpil do našich najdesivejších temnôt, a tak nás voviedol do toho svetla, ktoré dá istotu, že všetko, čo prežívame má zmysel.

2. Preto sa pýtam a vám hovorím, čo som cítil vo svojom srdci v týchto chvíľach.

Predovšetkým povinnosť spievať Pánovi veľké a úprimné vďaky pre zázraky, ktoré vykonal v týchto týždňoch. Zažili sme mimoriadnu udalosť, plnú milostí, dostalo sa nám dojemných svedectiev viery a predovšetkým videli sme Cirkev, ktorá svojím putovaním nikdy neprestane ukazovať svetu jedinú cestu spásy: tú, ktorú ponúka Ježiš.

Nemôžem pritom nespomenúť mimoriadnu milosť, ktorej sa dostalo mne a celej kresťanskej komunite ale aj obyvateľom Turína Apoštolskou návštevou Svätého Otca, Benedikta XVI., ktorý nám 2. mája daroval nezabudnuteľný deň. Strávil ho s nami, aby nám ponúkol svoje hlboké a jasné učenie, svoju modlitbu pre nás a s nami a svoj príklad viery, stále vyrovnanej a silnej i v najťažších momentoch života Cirkvi.

3. V závere úprimne prosím Pána, aby nikto nestratil túto veľkú nádej, že Passio Christi zasievalo v srdciach mnohých bratov a sestier volaných niesť každý deň ťažký kríž Passio hominis. Pán Ježiš, o ktorom nám hovorí plátno, nám necháva v srdci istotu, že musíme mať dôveru, pretože on nás predchádza stále a všade: v ceste na Kalváriu, v utrpení na kríži, v hlbokej tme smrti, ale predovšetkým nás predchádza vo svetle Veľkej noci zmŕtvychvstaním a v definitívnej sláve po pravici Otca, kde , ako nám jasne povedal, išiel, aby nám pripravil miesto.

Cítime, že Mária, Ježišova Matka, prítomná tu pred plátnom, uprostred nášho spoločenstva a s nami vzýva svetlo Ducha Svätého, ako na Turíce, tak, aby aj naďalej zostali vtlačené v našich očiach a v našom srdci zázraky Pánove, ktoré sme mohli všetci v tomto čase kontemplovať. Amen.
 Milí priatelia, túto našu meditatívnu návštevu Turína ukončíme slovami, ktoré povedal Mons. Giuseppe Ghiberti, predseda diecéznej komisie pre Turínske plátno:
„Hodnotiť ovocie je vecou veľmi náročnou. V konečnou dôsledku len dobrý Pán ho vidí. My máme nejaké náznaky, ľudia sa veľmi zaujímali o plátno. Chápem, že mnohí, ktorí boli po ceste úplne roztržití a hluční, predstúpiac pred plátno stíchli a odchádzali s rozpoložením veľmi odlišným od toho, s akým vstúpili, pretože toto je moment, v ktorom sa veci začnú meniť.“ 

V kresťanskom pohľade viery môže byť každá chvíľa stíšenia a kontemplácie Kristovej smrti a vzkriesenia momentom, v ktorom sa veci začnú meniť.

Nech nám táto istota nikdy nechýba. Lebo toto je aj odkaz Turínskeho plátna. –jk-