Mons. Veglió v príhovore o pastorácii v oblasti migrácie
Vatikán (25. mája, RV) - Pápežská rada pre duchovnú starostlivosť o migrantov
a cestujúcich otvorí zajtra svoje 19. zasadnutie. Zaoberať sa bude témou „Pastorácia
v oblasti ľudskej migrácie dnes, v kontexte spoluzodpovednosti štátov a medzinárodných
organizácií”. Zasadnutie otvorí príhovorom predseda rady Mons. Antonio Maria Veglió
a dnes ho zverejnila Svätá stolica. Ako v ňom uvádza, Cirkev ponúka v tejto oblasti
mnohé svoje aktivity či projekty integrácie, a to aj na báze dobrovoľníctva a naliehavo
pritom poukazuje na spoluzodpovednosť štátov a medzinárodných organizácií. Ako základné
sú tu princípy solidarity a subsidiarity, smerujúce k autentickému rozvoju, ktorý
„ak sa netýka každého človeka a celého človeka, nie je pravým rozvojom“
(porov. Láska v pravde, č. 18). Spomedzi dôležitých tém – ako ďalej uvádza Mons. Veglió
– je to najmä téma dialógu medzi kultúrami a téma výchovy. V tomto duchu, ako to zároveň
učí aj sociálna náuka Cirkvi, sa nesú aj nedávno vydané dokumenty pápežskej rady,
zamerané najmä na demografický, ekonomický a kultúrny faktor. Je to teda široká oblasť,
ktorá zahŕňa etnicitu, jazyk, náboženstvo, ako aj zvyky a tradície. Vyjadruje presvedčenie,
že medzinárodná migrácia bude naďalej na prvom mieste v národných a medzinárodných
diskusiách, s potrebou väčšej spolupráce medzi vládami, medzinárodnými organizáciami
a cirkevnými spoločenstvami.
Svoj príhovor rozdelil do niekoľkých základných
častí. V prvej s názvom „Vyhlásenia Svätého Otca“ sa dotýka Medzinárodnej dohody
o ochrane práv všetkých pracujúcich migrantov a ich rodinných členov, ktorá vstúpila
do platnosti v roku 2003, pričom zdôrazňuje snahu Cirkvi ratifikovať medzinárodné
nástroje spojené s ochranou práv migrantov a utečencov a ich rodín a ponúka – v rozličných
svojich inštitúciách a asociáciách „obhajobu“, ktorá sa zdá byť stále dôležitejšou.
Ďalej spomína slová pápeža Jána Pavla II., že „Cirkev vyzýva všetkých ľudí dobrej
vôle, aby sa sami zasadili za to, aby bol každý človek rešpektovaný a aby bola zverejňovaná
každá forma diskriminácie, ktorá pokoruje ľudskú dôstojnosť.“
V druhej
časti Mons. Veglió predstavuje podrobne dokumenty svojho dikastéria, ktoré sú v zhode
s učením sociálnej náuky Cirkvi a ich úlohou je poukazovať na vzťah medzi kresťanským
zjavením a ľudskou rodinou, od chvíle keď „celá Cirkev, celé jej bytie a konanie,
keď ohlasuje, slávi a koná v láske, je zamerané na integrálny rozvoj človeka“,
uvedomujúc si pritom, že „opravdivý rozvoj človeka sa týka celej jeho osoby
vo všetkých jej rozmeroch“ (porov. Láska v pravde, č. 11).
Záverečnú
tretiu časť príhovoru venuje otázke Pastorácie a spoluzodpovednosti. Poukazuje v nej
na štyri faktory – demografický, spojený so starnutím obyvateľstva prijímajúcej
krajiny a rapídnym rastom emigrujúcich krajín – najmä v Afrike a Ázii, kde je prevaha
obyvateľstva v mladom veku. Druhý - ekonomický, spojený s ťažkosťami rozvinutých
krajín v prípade penzií zaručených vládami, ako aj v prípadne zabezpečenia zdravotnej
starostlivosti chorým, ktorých je stále viac. Tretím faktorom je kultúra: tu
Mons. Veglió poukazuje na to, že migrujúce obyvateľstvo je dnes veľmi odlišné od obyvateľstva
prijímajúcej krajiny. Napokon štvrtým faktorom je národná bezpečnosť a s tým
spojené aj teroristické útoky v prvom desaťročí nového milénia (v USA, Veľkej Británii,
Španielsku, Indonézii a ďalších krajinách), či násilnosti spôsobené niektorými migrantmi,
ktoré aj zásluhou médií spôsobujú odmietavý postoj voči všetkým migrantom ako takým.
V závere Mons. Veglió zdôraznil, že Cirkev bude aj naďalej ponúkať svoju pomoc
v tomto zložitom fenoméne - v oblasti ľudskej migrácie a zastávať hlasy tých najzraniteľnejších.
Bude tiež naďalej vyzdvihovať cenný prínos migrantov a cestujúcich vo vnútri cirkevných
spoločenstiev a spoločnosti, ako významný koeficient pri vzájomnom obohacovaní a pri
budovaní jedinečnej rodiny národov, v plodnej vzájomnej výmene medzi kultúrami. –sg-