Zamyslenie nad liturgickými čítaniami Nedele Zoslania Ducha Svätého

Pripravil Jozef Šofranko, kňaz zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý študuje kánonické právo na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.
Priatelia,
keď som si chystal dnešný príhovor a prechádzal sa po terase nášho jezuitského kolégia tu v Ríme, padol mi zrak na kupolu Panteónu. Tí, ktorí ste boli v Ríme, istotne ste navštívili aj tento pôvodne pohanský chrám, ktorý pred zničením a zrúcaním zachránil Pápež Bonifác VI. v polovici prvého tisícročia tým, že ho vyhlásil za kresťanský chrám. Zvláštnosťou tejto okrúhlej stavby je práve kupola. Na vrchu každého kostola sa nachádza kríž. Na Panteóne chýba. Namiesto toho má kupola na vrchu veľký otvor. Ten ostáva nezakrytý za každého počasia. Raz ročne, práve na sviatok Zoslania Ducha Svätého, ktorý budeme sláviť nasledujúcu nedeľu, hasiči počas svätej omše, sypú týmto otvorom dovnútra veľké množstvo lupeňov z červených ruží, ako symbol Ducha Svätého, ktorý zostupuje na veriacich, zhromaždených pri modlitbe.
Duch Svätý sa nám vo Svätom písme predstavuje na mnohých miestach a v mnohých podobách. Ako Tešiteľ, ako Zástanca, Oheň, Holubica, Pravda a tiež ako mocný a podivuhodný Tvorca, prítomný pri každom dobrom diele. Označujú jeho činnosť a pôsobenie. Duchom Svätým začína aj končí celé Sväté písmo. V knihe Genezis čítame, že Duch Boží sa vznášal nad vodami, utváral svet a vdýchol človeku život (Gn 1). V záverečnej knihe Zjavenia sv. Jána zasa čítame, že Duch i milovaná nevesta Cirkev s túžbou volajú príď Pane Ježišu. (Zjv 22,17)
Apoštol Lukáš nám v Skutkoch apoštolov, v stati, ktorú budeme počúvať nasledujúcu nedeľu opisuje udalosť zoslania Ducha Svätého na učeníkov. Keď nadišiel sviatok 50 dňa od Veľkej noci... zaznel hukot z neba, akoby sa hnal prudký vietor... zjavili sa akoby ohnivé jazyky a rozdelili sa; nad každého z nich sa postavil jeden. Všetci boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť cudzími jazykmi. Za 50 dní sa z ustráchaných učeníkov, ktorí sa schovávali za zatvorenými dverami pred židmi, postupne stávajú mužovia schopní a ochotní otvoriť tieto dvere a hovoriť v mnohých jazykoch o tom, že Ježiš je od Boha poslaný Mesiáš. On zomrel, vstal z mŕtvych a oni sú toho svedkami. A práve toto boli schopní urobiť preto, že prijali Ducha Svätého. Robí ich schopnými nie len ohlasovať, ale aj prinášať nádej do životov iných. Pomáha im prekonávať najťažšie životné skúšky a robí ich slobodnými od zla a hriechu, slobodnými konať každé dobré dielo. A čo je najdôležitejšie, dáva zmyslel ich životu.
Duch Svätý je prítomný v celých dejinách stvorenia. Všetko oživuje a Boh chce, aby sme aj my žili život dôstojný Božích detí. Preto nám dáva svojho pomocníka k životu – jeho dary. To nie sú dary iba na nedeľu alebo slávnosť, ale sú to dary pre obyčajný každodenný život. Dary, ktoré nás otvoria pre druhých, aby sme im načúvali, aby sme boli vnímaví na ich potreby, aby sme ich milovali, aby sme boli schopní odpúšťať.
Priatelia, Ducha Svätého si nemôžeme kúpiť. Nemôžeme ho vlastniť ako veci tohto sveta. Jemu sa môžeme iba v tichosti a pokore otvárať. Niekedy do nášho života vstupuje ako búrka, inokedy pomaly a potichu ako ranné svetlo, ktoré postupne vyháňa temnotu noci. Niekedy v našom živote necháva dlhšiu dobu vyprahnutosti, aby sme ho neskôr mohli prijať vo väčšej miere. Ak nájdeme odvahu ísť za Ježišom, konať to, čo nám Pán hovorí, budeme vo svojom živote pociťovať náročnosť jeho prikázaní a ťarchu kríža, ktorý musíme vziať a ísť za ním. Ale tiež budeme cítiť, že nás nenecháva bez pomoci. Budeme vo svojom živote prežívať silu Ducha, ktorý je Božou silou.
Duchu Svätý, príď z neba – a vyšli nám zo seba – žiaru svetla pravého.
Príď k nám, Otče chudobných, - Darca darov sľúbených, - svetlo srdca bôľneho.
Tešiteľ si najlepší, - ó hosť duše najsladší, - ty sladké občerstvenie.
V práci si poľahčenie, - v sparne si ovlaženie, - v plači si potešenie.
Svetlo oblažujúce, - naplň myseľ aj srdce – ľudu tebe verného.
Bez pomocnej milosti – človek žije v hriešnosti, - nie je v ňom nič dobrého.
Očisť, čo je skalené, - zavlaž, čo je znavené, - uzdrav, čo je zranené.
Ohni, čo je stŕpnuté, - zohrej, čo je skrehnuté, - naprav, čo je zblúdené.
Daruj svojim veriacim, - s dôverou ťa prosiacim, - svätú milosť sedmorú.
Daj za čnosti odmenu, - daj smrť dobrú, blaženú, - daj nám radosť trvalú.