Hovorca Svätej stolice o ceste Benedikta XVI. do Portugalska

Vatikán (18.mája, RV) – V piatom 14. mája sa skončila 15. zahraničná apoštolská cesta pápeža Benedikta XVI. v Portugalsku. Ako ju hodnotí hovorca Svätej stolice, páter Federico Lombardi?



„Bilancia je určite pozitívna a povedal by som, že dokonca prekonala očakávania. Cesta sa skvele vydarila a bola skutočne nádherná. Prijatie bolo veľké, vrúcne a prekonalo i očakávania samotných organizátorov. Pápež ním bol veľmi dojatý, spokojný a potešený. Prežil túto cestu v tom najlepšom rozpoložení a tiež ako moment mimoriadnej duchovnej skúsenosti modlitby spolu s Božím ľudom, a to predovšetkým na vrcholnom bode cesty, ktorým boli evidentne bohoslužby vo Fatime. Mohol odovzdať veľké posolstvá, ktoré od neho cirkev v Portugalsku v istom zmysle žiadala a očakávala. Stretnutie so svetom kultúry, stretnutie so svetom sociálnych aktivít a stretnutie s kňazmi malo strategickú dôležitosť pre pôsobenie cirkvi v Portugalsku, a preto bola táto návšteva veľmi očakávaná. Biskupi mi potvrdili, že účasť sveta kultúry na lisabonskom stretnutí bola skutočne veľkolepá. Bolo to stretnutie obrovského významu, ba povedal by som historického významu, ktoré vyjadrilo vôľu Cirkvi viesť konštruktívny dialóg so všetkými, ktorí vynakladajú úsilie v oblasti myslenia, bádania, umenia a kreativity. Toto sú skutočnosti, ktoré budú mať na cirkev v Portugalsku dlhodobý dopad. Uhol pohľadu sa potom, predovšetkým vo Fatime, značne rozšíril na Európu a na svet, pretože Fatima je miestom, ktoré nadobudlo význam pre univerzálnu Cirkev, pretože je miestom stretnutia a v istom zmysle i komunikácie medzi nebom a zemou, medzi prítomnosťou Boha v našich dejinách a prosbou o spásu ľudstva a túžbou Cirkvi zapojiť sa do týchto dejín pokáním, modlitbou a duchovnou obnovou. To je téma, ktorá sa prirodzene týka všetkých a ktorá bola prijatá i ďaleko za hranicami Portugalska.“  

Pápež prišiel do Fatimy povedať, že najdôležitejšia je Ježišova láska a láska k Ježišovi: všetko vychádza odtiaľto a Cirkev zvestuje túto lásku v dialógu so svetom. Predkladá ju, ale nevnucuje:



„Zaiste, pápež sa stále vracia k podstatným bodom, k základom poslania Cirkvi a jej posolstva. Zmienená Ježišova láska bola vyjadrená hlavne v homílii vo Fatime, a to spôsobom veľmi intenzívnym a tiež v intenzívnej duchovnej a citovej atmosfére, v ovzduší lásky, ktorá bola veľmi citeľná v nespočetnom zástupe zhromaždených, ktorí pricestovali z rôznych častí sveta a ktorí boli v istom zmysle zvolaní priamo Najvyšším a nie nejakou ľudskou mocou. Pápež prišiel ako pútnik spolu s týmto ľudom, ktorý odpovedá na volanie, ktoré prichádza prostredníctvom Matky Božej a ktoré, prirodzene, vedie k jadru našej viery, teda k láske Božieho Syna a prijatiu jeho Zjavenia. V týchto našich konkrétnych dejinách prostredníctvom krásnych a smutných, niekedy i dramatických udalostí našej doby cítime, že milosť Božia je naďalej medzi nami prítomná a že sa teda oplatí pokračovať v nasadení, dúfať začínajúc základným prístupom, ku ktorému nás inšpiruje viera, totiž charitou a láskou k druhým. To je posolstvo, ktoré je súčasťou dejín a je plné nádeje.“ –pd-