Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 7. veľkonočnej nedele

Pripravil Marek Sopko, kňaz Rožňavskej diecézy, ktorý študuje fundamentálnu teológiu na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.

Byť jedno v Kristovi

Evanjelium dnešnej nedele nám predstavuje modliaceho sa Krista. Modlí sa pred zrakom svojich učeníkov. Táto chvíľa je hlbokým zážitkom tak pre Krista ako aj pre apoštolov. Ježiš sa stretá v modlitbe s Otcom a nanovo prijíma jeho vôľu: láskou a obetou kríža zničiť hriech celého sveta a darovať každému nový život. Pre učeníkov je táto chvíľa školou modlitby. Ježiš ich učí, že iba v jeho mene sa budú môcť zhovárať s Bohom Otcom, ktorý je na nebesiach. V tejto chvíli udivuje Ježišov vyzretý postoj, lebo z plnosti srdcia hovoria jeho ústa (por. Lk 6,45). Ježiš sa nehanbí verejne, pred svojimi učeníkmi, prejaviť to čo neustále nosí vo svojom srdci a podeliť sa o to s nimi skrze modlitbu.

V jeho veľkňazskej modlitbe, ako sa zvykne označovať, zo všetkého najviac vystupuje jeho túžba po jednote s Otcom, aby v dôvere v jeho neodnímajúcu lásku dokonal dielo vykúpenia a bol tak oslávený v Otcovi a Otec v ňom. Na druhom mieste sa Ježiš modlí za svojich učeníkov, aby pamätali a zachovávali slovo, ktoré im povedal. Iba tak v nich bude oslávený, iba tak im on sám zjaví Otcovu slávu, tajomstvo a silu priateľstva s ním, upevní ich v ohlasovaní evanjelia a posilní ich v dramatickej chvíli, kedy budú musieť vydať svedectvo pravde. Ich mučenícka smrť bude zjavením dokonalého zjednotenia s Kristom, svojím učiteľom. Na treťom mieste Ježiš prosí za tých, čo skrze slovo apoštolov uveria v neho. Ako píše sv. apoštol Pavol: „Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch“ (1Kor 6,17). Ježiš vyznáva, že tí čo chcú patriť do jeho spoločenstva Cirkvi, potrebujú byť životne spojení s ním a nielen to. Potrebujú byť jedno aj medzi sebou, aby svet uveril, že to sám Boh Otec poslal Krista na svet. Ježiš si je vedomý, že jednota v ohlasovaní jeho evanjelia, v konaní skutkov lásky v  jeho moci, v starostlivosti o cirkevné obce, musí byť napĺňaná v pravde jeho slova a osoby, aby bola hodnoverná. Jednota je podstatnou vlastnosťou Cirkvi. Byť Cirkvou, znamená byť nevyhnutne zjednotený s vôľou Krista, s jeho poslaním a krížom, tak ako bol zjednotený on sám s nebeským Otcom. Z tejto intímnej osobnej jednoty každého veriaceho sa rodí jednota úmyslu a srdca celého spoločenstva, ako dôkaz prítomnosti živého Krista v Cirkvi.

To všetko preto, aby muži i ženy, deti, mladí i starí, chorí i zdraví, tí bez nádeje a útechy, bez opravdivých priateľov, preťažení v živote, boli ožiarení jasom jeho slávy. Skrze službu Cirkvi sa dotýka našich sŕdc a zvestuje nám seba samého. Aby sme mohli začať vnímať, že nás pozýva zjednotiť sa s ním, nabrať si zadarmo z vody večného života, začať dúfať a hlavne začať milovať. Hlavným ovocím tejto jednoty s Pánom, je priateľstvo s ním, ktoré dáva životu každého kresťana nový nevídaný rozmer. Jednota s ním zároveň buduje jednotu Cirkvi, zjednocuje srdcia veriacich v spoločnom úsilí o dobro, o sprítomnenie Božieho kráľovstva vo svete. Túto jednotu je však schopná udržať a budovať iba láska, ktorou nás miluje Otec v Kristovi, a „ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5).



Marek Sopko