Príhovor Benedikta XVI. biskupom Portugalska

Portugalsko (14. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa včera vo večerných hodinách v exercičnom dome „Našej Panej Karmelskej“ vo Fatime stretol s biskupmi Portugalska. Po úvodných slovách Mons. Jorgeho Ortigu, predsedu Konferencie biskupov Portugalska, nasledoval príhovor Svätého Otca.

Ctení a drahí bratia v biskupskej službe,

vzdávam vďaku Bohu za túto príležitosť, že sa s vami všetkými môžem stretnúť tu, v duchovnom srdci Portugalska, ktorým je Sanktuárium vo Fatime, kde sa toľkí pútnici, prichádzajúci z rozličných kútov zeme, snažia nájsť alebo posilniť v sebe istoty nebies. Medzi nimi prišiel z Ríma Petrov nástupca, aby tak odpovedal na opakované pozvania a pohnutý tiež istou podlžnosťou – aby vyjadril vďaku Panne Márii, ktorá práve tu odovzdala vizionárom a pútnikom lásku k Svätému Otcovi, jej plodom je veľký, Ježišom vedený zástup, ktorý sa modlí: Peter „ ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov” (Lk 22, 32).

Ako vidíte, pápež sa potrebuje stále viac otvárať tajomstvu kríža, objímajúc ho ako jedinú nádej a poslednú cestu, aby získal a zhromaždil v Ukrižovanom všetkých svojich bratov a sestry. Počúvajúc Božie slovo je povolaný k tomu, aby nežil pre seba samého, ale pre prítomnosť Boha vo svete. Posilou mi je úloha, s ktorou ma aj vy zblízka nasledujete bez strachovania sa o čokoľvek, okrem straty večnej spásy pre váš ľud, ako to bolo dobre poukázané aj v slovách, ktorými ma chcel Mons. Jorge Ortiga pozdraviť pri mojom príchode medzi vás a svedčiť tak o bezpodmienečnej dôvere biskupov Portugalska k Petrovmu nástupcovi. Zo srdca vám ďakujem. Okrem toho ďakujem aj za starostlivosť, ktorú ste vynaložili pri organizovaní tejto návštevy. Nech vám to odplatí Boh v prekypujúcej milosti Ducha Svätého vám i vašim diecézam, aby ste mohli jedným srdcom a jednou dušou, dovŕšiť pastoračné úsilie, ktoré ste si stanovili – a síce, ponúknuť každému veriacemu kresťanské zasvätenie, náročné a očarujúce, ktoré bude hlásať celistvosť viery a spirituality zakorenenej v evanjeliu, ktorá formuje slobodných pracovníkov verejného života.

Vskutku, doba, v ktorej žijeme si vyžaduje novú misionársku silu kresťanov, povolaných k formovaniu zrelých laikov, stotožnených s Cirkvou, solidárnych so zložitou premenou sveta. Potrební sú skutoční svedkovia Ježiša Krista, najmä v tých ľudských oblastiach, kde je ticho viery širšie a hlbšie: politici, intelektuáli, odborníci na komunikáciu, ktorí vyznávajú a propagujú ponuku určitej monokultúry, ktorá pohŕda náboženským a duchovným rozmerom života. V týchto oblastiach nechýbajú veriaci, ktorí sa hanbia a ktorí napomáhajú sekularizmu, tvorcovi bariér voči tomu, čo je inšpirované kresťanstvom. Nech však tí, ktorí s odvahou v týchto oblastiach bránia silné katolícke myslenie, verné Magistériu – cítia od vás, drahí bratia, vašu podporu a nech cítia vaše osvetľujúce slovo, aby prežívali kresťanskú slobodu ako verní laici.

Udržiavajte živý prorocký rozmer, bez prekážok, podľa scenára súčasného sveta, aby „Božie slovo nebolo spútané“ (porov. 2Tim 2, 9). Ľudia sa dovolávajú radostnej zvesti o Ježišovi Kristovi, ktorý dá zmysel ich životu a uchráni ich dôstojnosť. Podľa prvých evanjelizátorov vám bude užitočné rozpoznať a pochopiť rozličné sociálne a kultúrne faktory, posúdiť duchovné nedostatky a účinne naplánovať pastoračné zdroje; rozhodné však je, aby ste sa snažili vštepovať každému evanjelizátorovi skutočné zanietenie pre svätosť, vedomí si toho, že výsledok pramení najmä z jednoty s Kristom a z pôsobenia jeho Ducha.

Vskutku, ak teda mnohí tvrdia, že katolícka viera nie je viac spoločným dedičstvom spoločnosti a často je pánmi tohto sveta videná ako zákerné a temné semeno „božstiev“ , len ťažko sa môže dotknúť sŕdc pomocou jednoduchého slova či morálnych výziev a ešte menej prostredníctvom všeobecných výziev po kresťanských hodnotách. Odvážne a integrálne zvolanie po princípoch je podstatné a neodmysliteľné; predsa len jednoduché vyjadrenie posolstva nedosiahne až na dno srdca človeka, nedotkne sa jeho slobody, nezmení život. To, čo očaruje je predovšetkým stretnutie s veriacimi osobami, ktoré skrze svoju vieru priťahujú pozornosť na Kristovu milosť, tým, že o ňom svedčia. Prichádzajú mi na um slová pápeža Jána Pavla II.: „Cirkev potrebuje najmä silné prúdy, hnutia a svedectvá svätosti medzi „christifideles“ pretože je to svätosť, z ktorej sa rodí každá skutočná obnova Cirkvi, každé obohatenie poznania viery a kresťanského rozvoja, nové, živé a úrodné aktualizovanie kresťanstva v spojení s potrebami ľudí, obnovená forma prítomnosti v srdci ľudského bytia a kultúry národov“ (príhovor k 20. výročiu promulgácie koncilového dekrétu Apostolicam actuositatem, 18. novembra 1985).

Niekto by mohol povedať: „Cirkev potrebuje veľké prúdy, hnutia a svedectvo svätosti....“, ale nie sú tu! A na toto vám odpoviem milým prekvapením, ktoré som zažil, keď som začal sledovať hnutia a nové cirkevné spoločenstvá. Keď som ich pozoroval, mal som to potešenie vidieť, ako vo chvíli ťažkostí Cirkvi, vo chvíli, v ktorej sa hovorilo o „zime Cirkvi“, Duch Svätý tvoril novú jar tým, že prebúdzal v mladých a v dospelých radosť z toho, že sú kresťanmi, že žijú v Cirkvi, ktorá je živým Telom Krista. Vďaka charizmám sú potom radikálnosť evanjelia, objektívny obsah viery, živý prúd jej tradície, hlásané presvedčivým spôsobom a sú prijímané ako osobná skúsenosť, ako slobodné priľnutie ku Kristovi. Nevyhnutnou podmienkou prirodzene je, aby tieto nové subjekty chceli žiť v spoločnej Cirkvi, aj keď v priestoroch istým spôsobom vyhradených pre ich život, tak, aby sa táto stala potom úrodnou pre všetkých ostatných. Nositelia osobitných chariziem sa musia cítiť hlavne zodpovednými za spoločenstvo, spoločnú vieru Cirkvi a musia sa poddať vedeniu pastierov. Oni musia byť zárukou cirkevnej povahy hnutí. Pastieri nie sú len osoby, ktoré nesú na pleciach bremeno, ale oni samotní sú aj nositeľmi chariziem, sú zodpovední za to, aby sa Cirkev otvorila činnosti Ducha Svätého. My, biskupi, sme sviatosťou zjednotení s Duchom Svätým a teda sviatosť nám zaručuje aj jeho otvorenie sa k jeho darom. Takto na jednej strane musíme cítiť zodpovednosť za prijatie týchto impulzov, ktoré sú darmi pre Cirkev a dodávajú jej novú vitalitu, ale na druhej strane musíme aj pomáhať hnutiam nájsť správnu cestu, opravujúc chyby – s pochopením duchovným a ľudským, ktoré dokáže spojiť vedenie, uznanie a isté otvorenie a ochotu prijímať poučenie.

Zasväcujte či utvrdzujte kňazov práve v tomto. V Roku kňazov, ktorý sa chýli ku koncu znovu odhaľte, milovaní bratia, biskupské otcovstvo osobitne voči vaším kňazom. Dlho sa odsúvala na druhé miesto zodpovednosť autorít v službe rastu druhých, osobitne kňazov. Tí sú povolaní, aby slúžili vo svojej pastorácii, zapojení do pastoračnej činnosti spoločenstiev či celku, ako to pripomína koncilový dokument Presbyterorum ordinis: „Žiaden kňaz nie je schopný dobre plniť svoje poslanie oddelene a ako jedinec, bez spojenia svojich vlastných síl s inými kňazmi pod vedením tých, ktorí sú predstavenými v Cirkvi“ (č. 7). Nejde o návrat do minulosti, ani jednoducho k počiatkom, ale o znovunadobudnutie pôvodnej horlivosti a počiatočnej radosti z kresťanskej skúsenosti tým, že sa necháme sprevádzať Kristom ako učeníci z Emauz v deň Veľkej noci, že umožníme, aby jeho slovo zohrialo srdce, aby „lámanie chleba“ otvorilo naše oči ku kontemplácii jeho tváre. Len vtedy bude plameň lásky dostatočne horiaci, aby pomohol každému veriacemu kresťanovi stať sa správcom svetla a života v Cirkvi a medzi ľuďmi.

Skôr ako skončím, by som vás chcel požiadať, ako predstaviteľov a služobníkov lásky v Cirkvi, aby ste v sebe a okolo seba posilnili zmysel pre milosrdenstvo a súcit, aby ste boli schopní reagovať na situácie ťažkej sociálnej núdze. Nech sa vytvoria organizácie a zdokonalia tie už existujúce, aby kreatívne dokázali reagovať na akúkoľvek chudobu, vrátane postrádania zmyslu života a nádeje. Je veľmi chvályhodné úsilie, ktoré vyvíjate na pomoc diecézam, ktoré sú na ňu viac odkázané, predovšetkým v Portugalsky hovoriacich krajinách. Nech ťažkosti, ktoré sú teraz zvlášť citeľné, neoslabia vašu logiku darovania. Nech v celej krajine naďalej pokračuje vaše svedectvo prorokov spravodlivosti a pokoja a obrancov neodcudziteľných práv človeka, keď spájate svoj hlas s hlasom najslabších, ktorých ste múdro motivovali k tomu, aby mali vlastný hlas, bez akýchkoľvek obáv prehovoriť v prospech utláčaných, ponižovaných a trýznených.

Zverujúc vás Fatimskej Madone ju prosím o materinskú podporu vo výzvach, v ktorých ste zaangažovaní, aby ste boli podnecovateľmi kultúry a spirituality lásky a pokoja, nádeje a spravodlivosti, viery a služby. Zo srdca udeľujem svoje apoštolské požehnanie vám, vašim príbuzným a diecéznym spoločenstvám.