Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Grécko na kolenách

Vážení poslucháči! V tomto týždni obleteli svet zábery z aténskych ulíc. Tisíce ľudí demonštrujú proti reštriktívnym opatreniam vlády, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou, aby Európska únia požičala Grécku peniaze a zachránila ho pred bankrotom. Toto nezmyselné násilie si už vyžiadalo tri ľudské životy. Európska únia, či lepšie povedané krajiny eurozóny, sa ocitli v nepríjemnej situácii, ktorá nemá víťaza. Grécko musí pristúpiť k radikálnym škrtom a za tri roky ušetriť 30 miliárd eúr. Európa mu za to požičia na tri roky viac ako 100 miliárd. Ide o astronomickú sumu peňazí, ktorá nemá v moderných dejinách obdobu.

Za týmito ťažkosťami je predovšetkým dlhodobé správanie v rozpore s dobrými mravmi. Grécke vlády už pekných pár rokov v mene udržania moci rozdávali peniaze, ktoré krajina nikdy reálne nevlastnila. Obyvatelia tak získali mnoho nadštandardných výhod, napríklad v podobe trinásteho a štrnásteho dôchodku, či rôznych sociálnych dávok. Mzdy zamestnancov vo verejnej sfére boli nadpriemerne vysoké. Aby vláda udržala tento vysoký štandard, neustále si požičiavala peniaze z bánk. Tento život na dlh však nemohol trvať donekonečna. Uvedomil si to aj grécky premiér, keď nedávno požiadal Medzinárodný menový fond a Európsku úniu o pomoc. V tejto chvíli sa zdá, že kolíska antickej kultúry nakoniec pomoc dostane výmenou za tvrdé reštriktívne opatrenia.



Avšak novou pôžičkou sa tento problém nekončí, len začína. Grécko totiž zďaleka nie je jedinou európskou krajinou, ktorá sa vydala na cestu zadlžovania. V podobnej situácii sa nachádza Španielsko, Portugalsko, Írsko, Maďarsko či Taliansko. Pred pár dňami vydal predseda Komisie Českej biskupskej konferencie Iustitia et Pax, pražský pomocný biskup, Václav Malý, vyhlásenie, v ktorom upozorňuje na rast českého štátneho dlhu. Hoci situácia Slovenska nie je najhoršia, v posledných štyroch rokoch sme sa tiež zadlžovali. Ak by sme pokračovali takouto cestou, mohli by sme sa raz ocitnúť v podobnej situácii ako naši stredomorskí priatelia. Rozhodnutie Európy pomôcť Grécku vyvoláva veľa otáznikov. Na pokraj bankrotu sa nedostalo zo dňa na deň. Prečo mu európske banky napriek tomu stále požičiavali? Prečo sa Európska únia hrala na ručiteľa a tento hazard nezastavila? Zdá sa, že európske inštitúcie zlyhali na celej čiare. Súčasné riešenie, ktoré ponúkajú krajiny eurozóny vysiela dve posolstvá. Jedno je pritom horšie ako druhé. To prvé je odkazom nezodpovedným bankám a politikom, že hoci nezodpovedne požičiavajú a zadlžujú, nemusia za to niesť nijakú zodpovednosť. A to druhé posolstvo hovorí, že politici môžu pokračovať v mene udržania moci v bezbrehom populizme a socialistických experimentoch. Svätý Otec Benedikt XVI. pritom viac ráz zdôraznil, že každá ekonomická aktivita by mala slúžiť integrálnemu ľudskému rozvoju. Vytváranie zbytočného dlhu je nemorálne a nespravodlivé voči budúcim generáciám. Takéto správanie rozvoj spoločnosti brzdí.



Vážení poslucháči! Nespokojnosť Grékov s novou situáciou bude ešte dlho trvať. Cítia sa oklamaní vlastnou vládou, ktorá im nehovorila pravdu. Avšak boli to práve grécki voliči, ktorí posadili do kresla strany s najpríťažlivejšími sľubmi, čo nezodpovedali realite. V tomto sú si voliči na celom svete podobní. V júni budeme aj my stáť pred volebnými urnami. Rozhodujme sa v súlade so sociálnou náukou Cirkvi. Každá defraudácia či nespravodlivosť sú prejavom neúcty voči majetku. Avšak úcta k majetku vychádza z úcty k ľudskému životu. Vyberme tých, ktorí chcú chrániť život od počatia, usilujú sa o stabilnú rodinu a zdravú ekonomiku.