Zamyslenie na 4. veľkonočnú nedeľu, Nedeľu Dobrého Pastiera
Zamyslenie na 4. velkonocnú
nedelu, Nedelu Dobrého Pastiera pripravil Juraj Vittek, kňaz Bratislavskej arcidiecézy,
duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
Štvrtá veľkonočná nedeľa
je každoročne Nedeľou Dobrého Pastiera. V tomto Roku kňazov túto nedeľu vnímame s
mimoriadnou citlivosťou. Liturgia nám ponúka úryvok Jánovho evanjelia, ktorý hovorí:
„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.“ Tieto Ježišove
slová naznačujú pastoračný štýl, ktorý sme pozvaní v Cirkvi ustavične objavovať. Po
dvadsiatom storočí poznačenom eosobnými ideológiami žijeme v globalizujúcom sa svete,
kde už často sused nepozná suseda, kde čovek zostáva osamelý, napriek komunikačným
možnostiam, aké ľudstvo nikdy predtým nemalo. Dnes ovce a pastierov vnímame skôr v
kontexte veľkovýkrmní a maštaľného chovu. Poľnohospodárska produkcia dnes má vypracované
technológie chovu a systémy spracovania. Dnes si už ťažko vieme predstaviť pastiera,
ktorý celé roky vo dne i v noci stráži svoje ovce vystavené mnohým nebezpečenstvám
a nechránené na odľahlých otvorených miestach. Taký pastier za tie roky pozná svoje
ovce, každej dá nejakú tú prezývku, aby ju mohol prívetivo osloviť, keď zatúlanú berie
na plecia, aby ju priviedol naspäť k ostatným. Aj človek prahne po niekom, kto by
sa oň osobne zaujímal, kto by pri ňom stál, aby ho chránil, viedol, usmernil... Pastoračný
štýl, ktorý nám Ježiš naznačil, nie je štýlom stáda, v ktorom sa Cirkev stáva akousi
neosobnou inštitúciou či ideológiou. Ježišov pastoračný štýl nám naznačil ctihodný pápež
Ján Pavol II., keď zdôrazňoval pastoračnú potrebu „prispôsobiť sa rytmom jednotlivých
osôb“ a spiritualitu spoločenstva, ktorá umožní vidieť iných ako tých, čo „patria
ku mne“. Dejiny Cirkvi nám ponúkajú veľa žiarivých príkladov Ježišovho pastoračného
štýlu. Kardinál John Henry Newman, zakladateľ Oratória v anglickom Birminghame, ktorého
sa Svätý Otec chystá čoskoro vyhlásiť za blahoslaveného, sa nechal očariť pastoračným
štýlom svätého Filipa Neriho. Objavil osobný vzťah, dôveru a priateľstvo ako mocný
a účinný prostriedok formácie ľudského vnútra. Newman nazval svätého Filipa „svätcom
láskavosti a vľúdnosti“. Tento anglický konvertita objavil štýl vlastný Filipovmu
oratóriu, ktorý Francesco Maria Tarugi označil ako umenie „hovoriť k srdcu.“ Newman
ho preniesol neskôr ako kardinál aj do svojho motta, ktoré znelo: Cor ad cor loquitur
(srdce hovorí k srdcu). Mocnými prostriedkami takéhoto osobného apoštolátu je najmä
svätá spoveď a osobné duchovné rozhovory, ktoré v atmosfére dôvery a priateľstva privádzajú
človeka k stretnutiu s Božským Učiteľom a cez ktoré sa premieňajú ľudské životy. Svätý
Ján Mária Vianney hovoril, že „kňazstvo je láskou Ježišovho srdca.“ Dlhé hodiny
denne v spovednici trávil v osobnom kontakte s veriacimi a stával sa nástrojom Ježišovho
Srdca na uskutočnenie slov evanjelia budúcej nedele: „Nezahynú“ a „nik mi
ich nevytrhne z ruky.“ Kardinál Newman v deň svojej diakonskej vysviacky napísal:
„Odteraz až do dňa mojej smrti som zodpovedný za duše.“ Zodpovednosť za duše robia
z kňaza skutočného duchovného otca, ktorý je pre dušu zároveň autoritou i útočiskom.
Po jednom zo svetových stretnutí mládeže s pápežom Jánom Pavlom II. jeden z mladých
podal o svojich dojmoch zo stretnutia takéto svedectvo: „Mám dojem, že tomuto človeku
nie je ľahostajný ani jeden človek na zemi.“ Mnohí z nás mali to šťastie stretnúť
duchovných otcov, vďaka ktorým zakúsili Ježišov osobný záujem, v atmosfére dôvery
počuli hlas božského Pastiera a išli za ním. Nedeľa Dobrého Pastiera môže byť výbornou
príležitosťou poďakovať za dar kňazstva. Zároveň nás pozýva, aby sme sa učili Ježišovmu
pastoračnému štýlu, štýlu osobného záujmu, priateľstva, úcty a dôvery. Ak sa nám podarí
vnášať takýto štýl do vzťahov medzi pastiermi a ovcami, naše spoločenstvá sa budú
stávať účinnejším miestom nášho posvätenia. To bude aj najlepšia odpoveď pre našu
dobu poznačenú snahou zdiskreditovať pastierov. „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja
ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú naveky a nik mi ich
nevytrhne z ruky.“