Jeruzalemský patriarcha Fouad Twal k situácii vo Svätej zemi

Vatikán (23. apríla, RV) – Vo Vatikáne dnes a zajtra zasadá komisia pre prípravu biskupskej synody pre Blízky východ, ktorá sa bude konať v októbri tohto roku. Jeruzalemský patriarcha Fouad Twal pri príležitosti tohto tretieho prípravného stretnutia s bolesťou nad stálymi konfliktami vo Svätej zemi pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Jedna celá generácia Palestínčanov a Izraelčanov sa narodila a vyrastala s touto mentalitou konfliktu a vojny. Je stále ťažšie predstaviť si budúcnosť v spolunažívaní. Ľahšie je zlorečiť druhým, ťažšie odpúšťať. A predsa nás kresťanský štýl je tento: odpúšťať a začínať znovu od nuly. Iní sa však nechcú naučiť niečo odpustiť. Aj keď sme považovaní za „bláznov“ naša reč bude - odpustiť: Sme tak „bláznami“ a budeme nimi naďalej a naďalej budeme aj odpúšťať."

Napriek tomuto všetkému patriarcha Jeruzalema vyjadril presvedčenie:

„Vnútorné presvedčenie, že jedného dňa príde mier pre všetkých a so všetkými. Porozumejú si Židia, moslimovia i kresťania, pretože sa domnievam, že nikto nemôže dosiahnuť tento pokoj sám".

Patriarcha Twal na záver hovoril o zodpovednosti za pokoj a o tom, čo sa môže a čo by sa malo urobiť pre ukončenie násilia:

„Je pravda, že tie dva národy sú vinné v prvom rade, a to ako Palestínčania, tak aj Izraelčania, ale dávam trochu za vinu aj medzinárodnému spoločenstvu, ktoré by malo zasiahnuť a niečo urobiť.

Ďalej, ak Izrael chce mier, úprimne povedané, musí zaplatiť cenu a potom stiahnuť sa z okupovaných území, nechajúc Palestínčanov žiť, akceptujúc dva štáty, o ktorých všetci hovoria. Ale teraz sa zdá, že Izrael sa viac bojí mieru ako vojny. Pretože mier by znamenal ukončiť otázku Jeruzalema, mier by znamenal vyriešiť otázku troch miliónov utečencov, mier by znamenal určiť hranice pre Izrael.

Izrael je jediná krajina na svete, ktorá naozaj nemá hranice. Nevieme, ako ďaleko siaha: môžu prichádzať a odchádzať s džípmi a vojaci kamkoľvek budú chcieť. Židia majú právo na návrat domov a každý je vítaný, ale Palestínčania nemajú právo na návrat. A potom, ak by aj mali Palestínčania právo na návrat, myslím, že by sa vrátilo maximálne 5-10 percent. Neverím, že Palestínčan, ktorý sa dobre usadil v Kanade bude chcieť nechať všetko a vrátiť sa: možno niektorí z utečeneckých táborov by sa vrátili.“ –jk-