Generálna audiencia Benedikta XVI.: Boží plán lásky je silnejší ako búrka či stroskotanie

Vatikán (21. apríla, RV) – Katechéza pápeža Benedikta XVI. na generálnej audiencii na Námestí sv. Petra:
Drahí bratia a sestry!
Ako viete, minulú sobotu a nedeľu som bol na apoštolskej ceste na ostrove Malta. Dnes by som o nej rád povedal niekoľko slov. Dôvodom mojej pastoračnej návštevy bolo 1950. výročie stroskotania a následného trojmesačného pobytu svätého apoštola Pavla na pobreží maltézskeho súostrovia. Táto udalosť sa stala okolo roku 60 a podrobne ju nájdeme opísanú v knihe Skutkov apoštolských (v 27 - 28. kapitole). Tak ako svätému Pavlovi, aj mne sa od Malťanov dostalo vrúcneho, naozaj výnimočného prijatia, a za to by som chcel znovu vyjadriť svoju veľmi srdečnú vďačnosť prezidentovi republiky, vláde a ostatným štátnym autoritám; bratsky ďakujem maltským biskupom a všetkým tým, ktorí spolupracovali na prípravách tohto slávnostného stretnutia maltského ľudu s nástupcom svätého Petra. Dejiny tohto národa sú takmer 2000 rokov neoddeliteľne späté s katolíckou vierou, ktorá poznačila jeho kultúru aj tradície: hovorí sa, že na Malte je 365 kostolov – “jeden na každý deň” – čo je viditeľným znakom tejto hlbokej viery!
Všetko sa začalo stroskotaním: potom, čo ju 14 dní unášali prúdy, hnaná vetrami, loď, čo viezla do Ríma apoštola Pavla a spolu s ním aj mnohých ďalších, uviazla na plytčine ostrova Malta. Z tohto dôvodu, hneď po veľmi srdečnom stretnutí s prezidentom republiky v hlavnom meste Valletta – teda po stretnutí, ktoré bolo sprevádzané radostnými pozdravmi mnohých chlapcov a dievčat – vydal som sa hneď na púť k tzv. “Jaskyni svätého Pavla” pri Rabate, aby som tam na chvíľu pobudol v intenzívnej modlitbe. Tam som mal možnosť pozdraviť početnú skupinu maltských misionárov. Zamyslenie sa nad týmto malým súostrovím v centre Stredozemného mora a nad tým, ako sem bolo zaviate semeno evanjelia, privádza nás k veľkému obdivu nad tajomnými plánmi Božej Prozreteľnosti: spontánne nám napadne poďakovať sa Pánovi a tiež samotnému apoštolovi Pavlovi, ktorý si uprostred mocnej búrky zachoval dôveru a nádej, ba preniesol ich aj na svojich spolucestujúcich. Z tohto stroskotania alebo – lepšie povedané – z následného pobytu apoštola Pavla na Malte, zrodilo sa silné a horlivé kresťanské spoločenstvo, ktoré je aj po dvetisíc rokoch stále verné evanjeliu a snaží sa ho aplikovať v zložitých otázkach dnešnej doby. Toto určite nie je ani ľahké, ani samozrejmé; avšak maltský ľud vie nájsť v kresťanskej vízii života odpovede aj na nové výzvy. Svedčí o tom napríklad tá skutočnosť, že si zachoval hlboký rešpekt pre nenarodený život a pre posvätnosť manželstva: v dôsledku toho nezačlenil potratový zákon ani zákon o rozvode do právneho poriadku svojho štátu.
Cieľom mojej cesty bolo utvrdiť vo viere maltskú Cirkev, ktorá je veľmi živou a rozšírenou v celej oblasti Malty a Goza. Celé toto kresťanské spoločenstvo sa zišlo vo Floriane, na „Piazzale dei Granai“, pred kostolom svätého Publia, kde som slávil svätú omšu, na ktorej sa všetci zúčastnili s veľkou horlivosťou. Bolo pre mňa výnimočnou radosťou i útechou pocítiť zvláštny zápal tohto ľudu, ktorý budí dojem jednej veľkej rodiny, spojenej vo viere a v kresťanskom pohľade na život. Po tomto slávení som sa rozhodol stretnúť s niekoľkými osobami, ktoré sa v minulosti stali obeťami zneužívania zo strany kléru. Vyjadril som im svoju hlbokú spoluúčasť v utrpení, s dojatím som sa s nimi pomodlil a uistil som ich o tom, že Cirkev urobí všetko pre nápravu.
Ak aj Malta budí dojem jednej veľkej rodiny, netreba si myslieť, že kvôli svojmu geografickému usporiadaniu je ostrovnou spoločnosťou “izolovanou” od sveta. Nie je tomu tak a vidno to napríklad aj vo vzťahoch, ktoré si Malta udržiava s mnohými krajinami a z toho, že vo viacerých národoch pracujú maltskí kňazi. Maltské rodiny a farnosti dokázali vychovať mnohých mladých so zmyslom pre Boha a pre Cirkev, a tak viacerí z nich ušľachtilo odpovedali na Ježišovo povolanie a stali sa kňazmi. Mnohí prijali misionárske povolanie ad gentes – v ďalekých krajinách, zdediac apoštolského ducha, ktorý viedol svätého Pavla, aby zaniesol evanjelium tam, kde o ňom ešte nepočuli. Vyzdvihol som preto práve tento aspekt, teda že “viera zosilnieva, keď sa podáva ďalej! ” (Enc. Redemptoris missio, 2). Malta vyrástla na koreňoch tejto viery a dnes sa otvára pre rozličné ekonomické, sociálne a kultúrne skutočnosti, ktorým zasa ona ponúka cenné obohatenie.
Je zrejmé, že Malta sa v minulých storočiach musela často brániť – a je to vidno z mnohých jej pevností. Strategická poloha malého súostrovia samozrejme priťahovala pozornosť viacerých politických a vojenských mocností. A predsa, najhlbším povolaním Malty zostalo povolanie kresťanské, možno povedať univerzálne povolanie pokoja! Slávny maltský kríž, ktorý všetci spájajú s týmto národom, veľakrát zavial uprostred konfliktov a sporov; avšak, vďaka Bohu, nikdy nestratil svoj autentický a trvalý zmysel: je znakom lásky a zmierenia – a toto je skutočným povolaním národov, ktoré prijímajú a objímajú kresťanské posolstvo!
Ako prirodzená križovatka, Malta je v centre migračných ciest: muži aj ženy, tak ako v časoch svätého Pavla, pristávajú pri maltských brehoch, neraz hnaní príkrymi životnými podmienkami, násilím a prenasledovaniami, čo so sebou samozrejme prináša zložité problémy na humanitárnej, politickej a právnej úrovni; problémy, ktoré nemajú ľahké riešenia: je ich však treba hľadať vytrvalo a s húževnatosťou, so snahou vzájomne zladiť zásahy na medzinárodnej úrovni. Je potrebné, aby sa to tak robilo vo všetkých národoch, ktoré majú kresťanské hodnoty zakorenené vo svojich ústavách a kultúrach.
Výzva aplikovať v súčasných zložitých podmienkach večne platné evanjelium je fascinujúca pre všetkých, predovšetkým však pre mladých. Nové generácie ju cítia ešte silnejším spôsobom, a preto som sa s nimi chcel stretnúť aj na Malte, a to i napriek krátkosti mojej návštevy. Bol to okamih hlbokého a intenzívneho dialógu, ktorý navyše skrášlilo samotné miesto, kde sa uskutočnil – Vallettský prístav – a takisto nadšenie mladých. Nemohol som im nepripomenúť mladícku skúsenosť svätého Pavla: skúsenosť výnimočnú a neopakovateľnú, a napriek tomu schopnú osloviť nové generácie každej doby – kvôli radikálnej premene, čo nasledovala po stretnutí so vzkrieseným Kristom. Pozeral som sa na mladých ako na potenciálnych dedičov duchovného dobrodružstva svätého Pavla, povolaných – tak ako on – objaviť krásu Božej lásky, darovanej nám v Ježišovi Kristovi; povolaných objať tajomstvo jeho Kríža, byť víťazmi v skúškach a trápeniach, nemať strach z “búrok” života, ani zo stroskotaní, pretože plán Božej lásky je väčší než všetky búrky a stroskotania.
Drahí priatelia, toto, zjednodušene, bolo posolstvo, ktoré som niesol na Maltu. Avšak, ako som už naznačil, ja sám som dostal veľmi veľa od tejto miestnej Cirkvi, od tohto Bohom požehnaného ľudu, ktorý dokázal vždy účinne spolupracovať s jeho milosťou. Na príhovor apoštola Pavla, svätého Giorgia Precu, kňaza, prvého maltského svätca, a na príhovor Panny Márie, ktorú si veriaci Malty a Goza veľmi uctievajú, nech tento ľud vždy napreduje v pokoji a rozkvete.
Preklad: Martin Kramara