Dnes popoludní kardináli
vo Vatikáne usporiadali slávnostný obed pri príležitosti 5. výročia zvolenia Benedikta
XVI. za hlavu Katolíckej cirkvi, samozrejme, za účasti Svätého Otca, ktorý je 265.
pápežom a prvým nemeckým pápežom po 482 rokoch. Pred svojím zvolením bol blízkym spolupracovníkom
svojho predchodcu Jána Pavla II. Od roku 1981 zastával úrad prefekta Kongregácie pre
náuku viery. Pápežom sa stal 19. apríla 2005. Do úradu Petrovho nástupcu bol zvolený
vo veku 78 rokov, po štvrtom hlasovaní presvedčivou väčšinou 100 z celkového počtu
115 hlasov. Od pápeža Klementa XII., zvoleného v roku 1730, zasadol na pápežský stolec
ako najstarší. Benedikt XVI. je v poradí ôsmym nemeckým pápežom. Posledný nástupca
sv. Petra, ktorý prijal meno Benedikt, bol Benedikt XV. Jeho pontifikát časovo patril
do rokov 1914 - 1922 a pripadla mu úloha viesť Cirkev ťažkými rokmi 1. svetovej vojny.
Kardinál Joseph Ratzinger voľbou svojho pápežského mena chcel vzdať úctu Benediktovi
XV. za jeho neúnavné úsilie pomáhať utečencom a zjednotiť svet rozpoltený vojnou.
Nechal sa inšpirovať aj svätým Benediktom, mníchom, ktorý žil v šiestom storočí. Práve
svätý Benedikt bol zakladateľom západného systému mníšskych rádov a neskôr bol vyhlásený
za patróna Európy.
Joseph Ratzinger sa narodil 16. apríl 1927 v Bavorsku, ako
syn príslušníka bezpečnostných zložiek. Jeho matka pochádzala z Južného Tirolska.
Mal súrodencov Máriu a Georga. Kardinál Ratzinger vo svojej autobiografii „Aus meinem
Leben“ (Z môjho života) v roku 1998 o svojich detských rokoch píše: „ Nebolo vôbec
ľahké povedať, kde som vlastne doma. Môj otec bol ako príslušník bezpečnosti opakovane
prekladaný, takže sme boli často ako na vandrovke. Až keď v roku 1937 odišiel ako
60 - ročný do dôchodku mohli sme sa nasťahovať do domu v Hufschlag pri Traunstein,
ktorý sa potom stal naším vlastným domovom“. Joseph Ratzinger bol po štúdiu filozofie
a teológie vo Freisingu a Mníchove zároveň so svojím bratom Georgom vysvätený za kňaza
29. júna 1951. V rokoch 1952 - 1954 pôsobil ako docent v Arcibiskupskom kňazskom seminári
vo Freisingu a potom ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej
vysokej škole takisto vo Freisingu. V roku 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite
prácou o svätom Bonaventúrovi. V rokoch 1962 - 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový
teológ 2. vatikánskeho koncilu. V roku 1963 sa stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny
dogiem na univerzite v Münsteri. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite
v Tübingene a v rokoch 1969 - 1977 na univerzite v Regensburgu. 25. marca 1977 bol
Joseph Ratzinger vymenovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho
biskupská vysviacka sa konala o tri dni neskôr. 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval
za kardinála. V roku 1981 sa stal prefektom Kongregácie pre náuku viery v Ríme a predsedom
Pápežskej biblickej komisie a Medzinárodnej teologickej komisie. V rokoch 1986 až
1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu katolíckej cirkvi.
Vráťme
sa však k 18. aprílu 2005 – prvému dňu konkláve, ktorého cieľom bolo po smrti Jána
Pavla II. zvoliť jeho nástupcu. Dopoludia o 10:00 sa pri tejto príležitosti v Bazilike
sv. Petra konala svätá omša. Slúžil ju vtedajší dekan Kardinálskeho kolégia kardinál
Ratzinger. Popoludní o 16:30 sa 115 kardinálov voličov presunulo do Sixtínskej kaplnky.
V kaplnke zaznel hymnus k Duchu Svätému - Veni Creator Spiritus. Kardinál Ratzinger
spolu so zhromaždenými kardinálmi predniesol predpísanú prísahu a každý z účastníkov
konkláve ju potvrdil položením ruky na otvorený Evanjeliár, umiestnený v centre Sixtínskej
kaplnky. O 17:25 sa dvere Sixtínskej kaplnky zatvorili. Okrem kardinálov voličov v
nej ostali len arcibiskup Marini a nedávno zosnulý český kardinál Tomáš Špidlík, aby
predniesol meditáciu pred samotnou voľbou. Po skončení meditácie kardinál Špidlík
spolu s pápežským ceremoniárom opustili Sixtínsku kaplnku. Ešte v ten istý deň sa
konalo prvé kolo voľby. Čierny dym však dal svetu najavo, že prvé kolo nebolo úspešné.
V druhý deň konkláve 19. apríla tesne predpoludním z komína Sixtínskej kaplnky
vychádza dym svetlej farby, čo spôsobuje napäté očakávanie na Námestí Sv. Petra. Dym
však po chvíli stmavol, zvony na Bazilike sv. Petra nebijú, čo je jasný znak toho,
že pápež nebol ešte zvolený. Už o niekoľko hodín, o 17:50, však čakajúci pútnici na
námestí majú dôvod na radosť. Z komína vychádza biely dym a hlahol zvonov na Bazilike
sv. Petra je neklamným znakom toho, že voľba kardinálov bola úspešná. Osobou, ktorá
oznámila svetu voľbu nového pápeža, bol čílsky kardinál protodiakon Jorge Medina Estévez.
O 18:48 tradičnou latinskou formulou Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus Papam
(Zvestujem Vám veľkú radosť, máme pápeža) oznámil, že na pápežský stolec Svätej rímskej
cirkvi zasadne Joseph Ratzinger. Prvé slová nového pápeža, ktoré predniesol z balkóna
požehnaní Baziliky sv. Petra, zneli: „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. ctihodní
kardináli zvolili mňa, jednoduchého a pokorného robotníka v Pánovej vinici.” Potom
udelil svoje prvé pápežské požehnanie Urbi et Orbi - Mestu Rím a svetu.
Je
pomerne ťažké na malom časovom úseku zhodnotiť doterajších päť rokov pontifikátu Benedikta
XVI. Necháme to na skutočne povolaného človeka, hovorcu Svätej stolice p. Federica
Lombardiho:
„Čas uplynul veľmi rýchlo a dianie počas práve dovŕšených piatich
rokov tohto pontifikátu, boli intenzívne. Aby sme ich mohli správne
vnímať, je potrebné sa vrátiť v myšlienkach do Sixtínskej kaplnky,
k ránu po voľbe, keď nový pápež vyzdvihol duchovné dedičstvo
svojho veľkého predchodcu a poukázal na priority, ktoré by mali smerovať
jeho službu «vo vinici Pánovej». Vzťah človeka s Bohom, ktorý
sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi, sprítomnený zvlášť v Eucharistii,
v kulte Cirkvi. «Neúnavné» úsilie o opätovné vybudovanie plnej a viditeľnej
jednoty všetkých Kristových nasledovníkov. Túžba odpovedať na «žiadosť
o pomoc zo strany súčasnej spoločnosti, ktorá sa, zmietaná neistotami a obavami,
pýta na svoju budúcnosť. Otvorený a úprimný dialóg s príslušníkmi iných
náboženstiev, alebo s tými, ktorí jednoducho hľadajú odpoveď na základné
otázky existencie, za účelom hľadania skutočného dobra pre človeka a pre spoločnosť.
Niet pochýb, že toto boli skutočné priority pontifikátu. Sledované s
koherenciou a odvahou, často v kontexte, ktorému nechýbali napätia a
prekážky. Avšak Benedikt XVI. hovoril, že nechce nechať zažiariť svoje vlastné
svetlo, ale svetlo Kristovo. Osvienčim, Istanbul, New York, Sydney,
Paríž, Afrika, Jeruzalem. Synagógy a mešity, encykliky o láske, nádeji, etike rozvoja,
ekonómie a úcte k životnému prostrediu. Bilancia bohatá a plná služby Bohu
a ľudstvu. Cesta ktorá pokračuje, a ktorá má jasný smer“.
–pd-