O Barbarskej noci na Slovenskom veľvyslanectve pri Svätej stolici
Vatikán (15.apríla, RV) - Včera sa na Veľvyslanectve SR pri Svätej stolici
uskutočnil spomienkový večer pri príležitosti 60. výročia takzvanej Barbarskej noci,
keď v nociz 13. na 14. apríla 1950 polícia prepadla mužské kláštory na území
vtedajšieho Československa a všetci rehoľníci boli odvezení do sústreďovacích táborov.
Spomienkový večer sa uskutočnil vďaka spolupráci Českého a Slovenského veľvyslanectva
pri Svätej stolici, Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a Pápežského slovenského
kolégia svätých Cyrila a Metoda v Ríme. Zúčastnili sa na ňom okrem iných kardinál
Giovanni Coppa, bývalý apoštolský nuncius Svätej stolice v Československej republike,
a emeritný pražský arcibiskup kardinálMiloslav Vlk. Slovensko bolo zastúpené
arcibiskupmi Cyrilom Vasiľom a Jánom Babjakom. Na spomienkovú slávnosť bol pozvaný
aj kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý poslal tomuto zhromaždeniu pozdrav. Podujatie
otvoril slovenský veľvyslanec Jozef Dravecký. Po krátkom pozdrave prečítal list slovenského
premiéra Róberta Fica. Po ňom dostal slovo český veľvyslanec Pavel Vošalík, ktorý
prečítal list Jána Fischera, predsedu vlády Českej republiky.
Kardinál Miloslav
Vlk vo svojom príhovore poukázal na biblický príklad izraelského národa,
ktorý vedel čítať zo svojich dejín, čomu by sme sa mali učiť aj my, pretože „história
je učiteľkou života - historia magistra vitae“. Násilnú likvidáciu
kláštorov nazval teroristickou akciou, ktorá bola komunistickým režimom programovo
pripravovaná. Povedal tiež, že poučiť sa z dejín znamená spoznať korene, z ktorých
toto násilie vyrástlo. Fašizmus i komunizmus označil za ideologické zlo a podotkol,
že ak sa takéto zlo stane systémom, plodí násilie. Čo urobiť pre to, aby sa takéto
zlá viac nekonali? Je potrebná opačná silu, a tou je láska. História je výzvou, aby
sme išli inými cestami. Všetky spomienky na bolestivú minulosť by nás mali viesť k tomuto
- ísť cestou lásky.
Arcibiskup Cyril Vasiľ vo svojom príspevku poskytol iný
pohľad na Barbarskú noc. Začal svedectvom troch kňazov, jezuitov, ktorí zažili likvidáciu
rehoľníkov a ktorí svojím životom v ňom vzbudili obdiv a túžbu po rehoľnom povolaní.
Boli to p. Bumbera, p. Paňák a p. Fedor. Ako uviedol, „nemožno sa veľmi
diviť, že útokom štátnej moci sa stali práve kláštory, pretože štátna
moc, pokiaľ chcela byť naozaj dôsledne verná Leninským princípom, tento krok
musela urobiť. V Aprílových tézach V. I. Lenina sa písalo o tom, ktoré
prvky spoločnosti musia byť ovládané, aby mohlo dôjsť k zásadným zmenám spoločnosti.
Obsadenie tlače, školstva, obsadenie ekonomickej základne
- to boli kroky, ktoré komunistická vláda začala vykonávať po získaní moci. Začalo
sa to realizovať zhabaním cirkevných majetkov, cirkevnej tlače, zrušením
cirkevných škôl, ktoré boli stáročia spojené s činnosťou reholí“.
Citujúc istého autora povedal, že „morálny človek v období totalitnej moci,
ktorá chce zničiť jeho svedomie, má iba tri možné cesty. Mimetizáciu – skrytie
svojho názoru a prežívanie skrytých hodnôt vo svojom vnútri, kde sa ich nik nedotkne,
migráciu - útek za hranice, kde môže nájsť vonkajšiu slobodu, a treťou cestou
je martýrium. Všetky tieto tri formy vzťahu k totalitnej moci museli
prežiť všetci veriaci v Československu a zvlášť rehoľníci.“
Po
príhovoroch kardinála Vlka a arcibiskupa Babjaka si účastníci spomienkového večera
pozreli dva filmové dokumenty, ktoré umožnili nahliadnuť do osobných svedectiev prenasledovaných
a mučených pre vieru. V závere stretnutia Mons. Ján Mráz, rektor Pápežského kolégia
sv. Jána Nepomuckého v Ríme, pripomenul hrdinské svedectvo vernosti rehoľníkov po
barbarskej noci spred 60-tich rokov a prečítal niekoľko veršov z básne Ztracené
poledne. Jej autor Václav Renč bol katolícky intelektuál, ktorý prežil mnoho rokov
v ťažkom väzení. –pd-