Rozhovor o Božom milosrdenstve

Rozhovor s donom Giuseppem Bartom, správcom rímskeho Kostola Santo Spirito in Sassia, pri príležitosti Nedele Božieho milosrdenstva:
„Kostol Santo Spirito in Sassia, ktorý sa nachádza neďaleko Baziliky sv. Petra, je darom Božieho služobníka Jána Pavla II., ktorý osobne rozhodol o jeho zasvätení úcte k Božiemu milosrdenstvu. Poloha tohto chrámu je prozreteľnostná, pretože umožňuje realizovať poslanie, ktoré Ježiš dal poľskej rehoľnej sestre Faustíne Kovalskej: „Budeš poslom Božieho milosrdenstva pre celý svet.“ Prechádzajú tadiaľ mnohí pútnici, ktorí prichádzajú do Ríma, aby si uctili pozostatky sv. Petra a Pavla, aby sa zúčastnili na generálnej audiencii a stretli sa s pápežom. V tomto kostole sa vysluhuje množstvo sviatostí zmierenia, sviatostí manželstva, prichádzajú sem mládežnícke skupiny na adorácie, modlitby a pod. Toto umožňuje dotknúť sa srdca mnohých ľudí, nielen Rimanov, Talianov, ale skutočne ľudí zo všetkých kútov sveta. Toto Božie milosrdenstvo vďaka nášmu chrámu, miestnenému v srdci kresťanstva, reálne preberá na seba univerzálnu dimenziu. Úcta k Božiemu milosrdenstvu zaznamenala veľký rozvoj samotným faktom kanonizácie sestry Faustíny Kovalskej. Bola to prvá svätá v Jubilejnom roku 2000, zapísaná do zoznamu 30. apríla. A práve v tento deň Ján Pavol II. ustanovil 2. veľkonočnú nedeľu za Nedeľu Božieho milosrdenstva. Cirkev pre tento deň určila za splnenia predpísaných podmienok možnosť získania plnomocných odpustkov. A tak k nám v tento deň prúdia milosti, povedal by som priam rieky milosti. Božie milosrdenstvo sa takto vo svete, kde sa šíri zlo, stáva silou, Božou hrádzou proti tomuto zlu.“
Prekvapuje ma, koľko mladých ľudí navštevuje kostol, a zdá sa, že ich Božie milosrdenstvo oslovuje. Akoby ju potrebovali viac ako ostatní...
„Všetci potrebujú Božie milosrdenstvo. Ján Pavol II. hovorí, že nič tak človek nepotrebuje, ako práve Božie milosrdenstvo. Všetci cítime, že sme Božie stvorenia, trpíme, keď hrešíme. Keď hrešíme, cítime sa skutočne slabí a krehkí, pretože strácame milosť a bez milosti nemôžeme nič urobiť. A tak vidíme, ako toto Božie milosrdenstvo, tento obraz Božieho milosrdenstva a táto modlitba k Božiemu milosrdenstvu, ako tieto prostriedky sestra Faustína uviedla do Cirkvi. Je ich dokopy päť, a sú to formy, ktoré priťahujú duše, predovšetkým mladých, ktorí začínajú so stavbou svojho života. Mladí, ktorí sú takí krehkí, pretože sú pod vplyvom pokušení sveta, nachádzajú v Božom milosrdenstve novú energiu, ktorá im pomáha opätovne sa zdvihnúť a znovu nájsť nádheru života v Kristovi a pre Krista.“
Ján Pavol II. zomrel v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva...
„Ján Pavol II. niekoľkokrát hovoril o svojom pontifikáte, označujúc ho ako obraz Božieho milosrdenstva. Kľúč tohto pontifikátu je kľúčom k Božiemu milosrdenstvu. Celý jeho pontifikát bol formovaný Božím milosrdenstvom. Zažíval to predovšetkým osobne. Počas celého svojho života, od mladosti, ako kňaz, biskup, i ako pápež, bol apoštolom Božieho milosrdenstva. No a ako pápež nám odovzdal túto svoju úctu k Božiemu milosrdenstvu. A to prostredníctvom kanonizácie sv. Faustíny a prostredníctvom tohto sviatku. Veľmi silno nám hovoril o tomto Božom milosrdenstve svojou vlastnou smrťou. Vrátil sa do domu svojho otca 2. apríla 2005 o 21:37 na vigíliu sviatku Božieho milosrdenstva. Táto jeho smrť bolo ďalšie jeho posolstvo pre celý svet o potrebe prijať Božie milosrdenstvo.“
V sobotu celý svet zaskočila správa o tragickom úmrtí poľského prezidenta, jeho manželky a ďalších poľských predstaviteľov, pri havárii lietadla. Možno udalosti, ktoré sa odohrávajú v našom živote, čítať vo svetle Božieho milosrdenstva?
„Chcú povedať, že utrpenia sú stále vykúpené Božím milosrdenstvom. Ján Pavol II. povedal, že tam, kde niet Božieho milosrdenstva, svet nemôže nájsť útočisko a nádej. Napríklad obete 2. svetovej vojny už v roku 1939-45 nachádzali v tejto úcte, v tejto výlučnej dôvere v Ježiša silu a nádej. Takto to je i s osobami, ktoré trpia touto tragédiou havarovaného lietadla. Celé Poľsko sa obracia k Božiemu milosrdenstvu, všetci hľadajú nádej, útechu a predovšetkým modlitbu pre toľké obete hľadajúc útočište vzývaniam Božieho milosrdenstva.“ –pd-