Zamyslenie na Nedeľu Božieho milosrdenstva

Zamyslenie nad liturgickými čítaniami 2. veľkonočnej nedele pripravil kňaz Žilinskej diecézy Roman Titze:
Milí poslucháči, raz som počul Jeho Eminenciu kardinála Špidlíka vyjadrovať sa na margo zjavenia sa Ježiša ako Božieho milosrdenstva sestre Faustíne. Nepamätám si presne jeho slová, ale hovoril niečo asi v tom zmysle, že zjavenie sa Božieho milosrdenstva je úplne iný druh zjavenia, než na aký sme boli v Cirkvi doteraz zvyknutí. Prv Boh, alebo Mária hovoria: “Na ľudstvo príde katastrofa, ale ak budete robiť pokánie nemusí sa to stať.“ Ale sestre Faustíne, ktorej sa zjavil milosrdný Ježiš, posolstvo znie asi takto: „Viem, že nie ste veľmi schopní sa obrátiť, ale stačí ak budete veriť môjmu milosrdenstvu.“ Ak budeme dôverovať jeho láske, Boh si bude ostatné riadiť sám. Drahí bratia a sestry, túto nedeľu budeme sláviť nedeľu Božieho milosrdenstva. V evanjeliu nám bude predstavená ako jedna zo základných tém, téma o ustanovení sviatosti zmierenia cez Ježišove slová: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20,23) I keď nemám aktuálny prehľad situácie na Slovensku, som vďačný Bohu, že na našom milom Slovensku sa ľudia ešte radi a ako tak pravidelne spovedajú a chcem vám vysloviť vďaku, milí veriaci, za dôveru, ktorú do Cirkvi a jej služobníkov vkladáte. Chcem poďakovať i kňazom za ich lásku, trpezlivosť a obetavosť, s akou vysluhujú túto sviatosť, pretože i každý kňaz potrebuje iného kňaza na to, aby sa mohol vyspovedať, lebo sám sebe nemôže odpustiť hriechy. Pri tejto príležitosti by som sa chcel s vami podeliť o niektoré skúsenosti a pohľady sv. sestry Faustíny ohľadom sv. spovede, ktoré budem preberať z jej Denníčka, kde opisuje svoje skúsenosti so zjavením sa jej milosrdného Ježiša Krista. Ježiš cez sestru Faustínu hovorí o svätej spovedi ako o prameni milosrdenstva, v ktorom vždy vplýva na našu dušu krv a voda, ktorá vytryskla z Ježišovho srdca, a zušľachťuje dušu, čiže duša sa stáva omnoho citlivejšou na Božie vnuknutia, na to, čo je pre nás prospešné, a čo nám, naopak ubližuje. Ježiš jej hovorí: „Keď prichádzaš na sv. spoveď, mysli na to, že v spovednici ja sám čakám na teba, len sa zakrývam kňazom, ale sám pôsobím v tvojej duši. Povedz dušiam, že z tohto prameňa môžu čerpať milosti jedine nádobou dôvery. Ak ich dôvera bude veľká moja štedrosť bude bezhraničná“ (Denníček, bod 1602). Preto, aby podľa sestry Faustíny mala duša úžitok zo svätej spovede, má byť duša úprimná a otvorená, lebo inak jej nemôže pomôcť ani najmúdrejší spovedník. Neúprimná, uzavretá duša sa vystavuje veľkému nebezpečenstvu v duchovnom živote. Duša má byť pokorná, lebo pýcha udržuje dušu v temnote. Duša nevie a nechce dôkladne preniknúť do hĺbky svojej biedy, pretvaruje sa a vyhýba všetkému, čo by ju malo vyliečiť. Nakoniec má byť poslušná, lebo poslušnú dušu Boh hojne obsypáva milosťami (porov. Denníček bod 113). Vysluhovať sviatosť zmierenia je veľkým Božím darom, ktorí sme dostali my, kňazi, služobníci a ohlasovatelia milosrdenstva Božieho. Sv. sestra Faustína povzbudzuje k modlitbe za spovedníkov, aby mohli lepšie rozumieť dušiam a tak im pomôcť(Denníček, bod 647).Ježiša najviac zraňuje naša nedôvera. Prežívame Rok kňazov. Je prejavom dôvery v Boha darovať mu viac času a priestoru, aby mohol pôsobiť na našu dušu. Či už urobením si adorácie, meditácie, alebo iných pobožností. Slovensko veľmi potrebuje dobrých duchovných otcov, svätých duchovných otcov, cez ktorých si Boh bude konať obnovu Božieho ľudu. Prosme ho v tomto roku za to na príhovor sv. Faustíny a sv. Jána Mária Viannea. Svätý Bože, svätý mocný, svätý nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom a obnov skrze horlivých kňazov – služobníkov tvojho milosrdenstva - slovenský národ.