Ján Pavol II. – „veľkonočný človek“

2. apríla 2005 sa smrťou Jána Pavla II. skončil jeden z mimoriadnych pontifikátov v histórii Cirkvi. Pri tomto piatom výročí smrti Karola Wojtylu, ktoré pripadlo na Veľký piatok 2. apríla, sa v nasledujúcej rubrike na jeho pamiatku vrátime k prvej Veľkej noci, slávenej po jeho zvolení za hlavu Katolíckej cirkvi.
„Kto je Kristus?“ - touto otázkou sa 5. apríla 1979 obrátil vtedajší pápež na rímskych univerzitných študentov, ktorí sa zúčastnili na svätej omši v rámci príprav na Veľkú noc. V tom čase ešte len šesť mesiacov riadil Petrovu loďku a uplynul iba mesiac od zverejnenia jeho encykliky „Redemptor Hominis“, ktorá sa zaoberala programom jeho pontifikátu. Programom, ktorý zostručnene vyjadruje jedno slovo, jedna osoba: Kristus. Karol Wojtyla pripomína rímskej mládeži, že Ježiš je Syn Boží, ktorý prijal skutočnosť ľudskej smrti. On dovŕšil základný prelom v spôsobe chápania života:
„Ukázal nám, že život je prechod, nie iba po hranicu smrti, ale k novému životu. Takto sa kríž pre nás stal zvrchovanou katedrou Božej a ľudskej pravdy. Všetci sa musíme stať žiakmi - 'v kurze alebo mimo kurzu' tejto katedry. A tak prijmime to, že kríž je aj kolískou nového človeka“.
Ján Pavol II. na Krížovej ceste v rímskom Koloseu 13. apríla 1979 upriamil svoj pohľad na kríž a označil ho za „kríž počiatkov Cirkvi“. Vyzval všetkých veriacich, aby vyjadrili hlbokú solidárnosť so svojimi bratmi vo viere, ktorí sú v našej dobe objektom prenasledovania a diskriminácie . Tak zneli silné slová poľského pápeža, ktorý veľmi dobre vedel o čom hovorí, pretože sám pochádzal z mučeníckej krajiny. Počas Veľkonočnej vigílie na Bielu sobotu konštatoval, že slovo „smrť“ sa vyslovuje so „zovretým hrdlom“, vždy vyjadruje niečo hrozné. Ale „kresťan vie, že Kristus prostredníctvom kríža zvíťazil nad smrťou“. Túto skutočnú nádej Ján Pavol II. spomenul aj 15. apríla 1979 na Veľkonočnú nedeľu vo svojom prvom pápežskom veľkonočnom  posolstve pred požehnaním Urbi et Orbi:
„Tento deň je pre nás mimoriadne významný, lebo vyjadruje celú pravdu o našom pôvode. Uholným kameňom všetkých našich stavieb je sám Ježiš Kristus. Na tomto kameni, čo stavitelia zavrhli, ktorý Boh ožiaril svetlom vzkriesenia, je umiestnený samotný základ našej viery, našej nádeje a našej lásky.“
Práve pri veľkonočnej dimenzii osobnosti a pontifikátu Jána Pavla II. sa pozastavuje národný predseda organizácie Obnova v Duchu Svätom Salvatore Martinez:
„Veľká Noc je darom života a Ján Pavol II. ponúkol svoj život ako obetu za druhých. Bola to Veľká noc pre mladých: spojenie slov „mladí a radosť“ sa stalo veľmi vzácnym v tajomstve pontifikátu Jána Pavla II.; bola tu i ďalšia dvojica slov – „rodina a láska“: učil rodiny spôsobu, ako prežívať Veľkú noc napriek mnohým zhubným útokom; bolo to evanjelium pokoja: pokoja ako jednoty, ako zbúrania všetkých múrov nepriateľstva. Ďalšia, možno najvýznamnejšia dvojica slov – „utrpenie a život“, odhalila mystické srdce Jána Pavla II., hlboko včleneného do utrpenia našej doby. Pripojil by som aj dvojicu slov „láska a sociálna spravodlivosť“, pretože Veľká noc nemôže nastať, keď nespravodlivosti nie sú vykúpené... Ján Pavol II. je zaiste veľkonočným človekom, človekom, ktorý nám odhalil tajomstvo Veľkej noci.“
S postupujúcim časom stále silnejšie zaznieva posolstvo a svedectvo Jána Pavla II. Toto nám pripomína skúsenosť svätých. Slovo má opäť Salvatore Martinez:
„Niet pochybností: okrem iného disponoval aj akýmsi vnútorným magistériom človeka, ktorý bol učiteľom duší a svedkom. Mal schopnosť priblížiť evanjelium, urobiť ho prístupným a praktickým pre každého človeka. Toto nákazlivé čaro je vlastné svätcom. V každom kúte sveta, veriaci i neveriaci, ako aj ľudia iných náboženstiev naňho spomínajú ako na človeka, ponoreného do reality súčasnosti, a predsa oddeleného, povedal by som už vyzdvihnutého smerom k nebu. Toto je opravdivým údelom ľudí, je to to, čo nám svätí ešte aj dnes pripomínajú.“
 
O Jánovi Pavlovi II. a jeho odkaze, ktorý je stále prítomný v živote mnohých ľudí, hovorí aj prezident talianskej Katolíckej akcie Franco Miano:
„ Charakteristikou svätých je, že nás neustále sprevádzajú. Sú to osoby, ktoré žili v určitej dobe a predsa ako keby pokračovali vo svojom živote naďalej, teda aj dnes. To platí aj o Jánovi Pavlovi II.: zomrel pred piatimi rokmi, ale žije medzi nami a sprevádza náš život, život všetkých. V istom zmysle ako keby tu bol teraz viac prítomný než predtým a to znamená veľa konkrétnych skutočností. Znamená to jeho slovo, jeho príklad, jeho pamiatku, jeho charakteristiku slobodného človeka, spôsob interpretácie udalostí, mnohé veci, ktoré sa stali v priebehu jeho pontifikátu... A to vždy platí pre svätých: ich prítomnosť sa časovým odstupom nezmenšuje, ale vzrastá.“
Franco Miano ďalej hovorí o slobode Jána Pavla II., ktorá bola vlastná jeho životu – bol slobodný, pretože bol úzko prepojený s Kristom:
„V tom práve spočíva jadro! Pápež Wojtyla bol nielen nesmiernym, obdivuhodným príkladom slobody, ale mám aj povedal, čo vlastne je sloboda. Pretože pravá sloboda je v podstate ovocím veľkého puta, veľkého puta života. Pre nás kresťanov je veľkým putom nášho života spojenie s pánom Ježišom a v tomto zmysle nám vydal svedectvo o tom, ako je možné žiť ako slobodní ľudia, zamilovaní do Ježiša Krista.“
Ján Pavol II. akoby symbolicky zomrel v predvečer Nedele Božieho milosrdenstva a jeho posledné slová zneli: „Nechajte ma ísť do domu Otca“. Proces jeho blahorečenia sa začal krátko po jeho smrti, a v decembri minulý rok mu boli promulgáciou dekrétu Kongregácie pre kauzy svätých, ktorú schválil pápež Benedikt XVI., priznané hrdinské cnosti. –pd-