Kardinál J. Tomko: Kríza privádza k spytovaniu svedomia

Príhovor kardinála Jozefa Tomka  Finančná a hospodárska kríza len veľmi pomaly ustupuje, ba v niektorých krajinách sa až teraz viac ukazuje. Tvrdo zasiahla napríklad Grécko, Španielsko a Portugalsko, dáva sa však pocítiť aj inde, nevynímajúc naše Slovensko, zvýšeným počtom nezamestnaných.
Na druhej strane mnohí skúmajú príčiny krízy; hľadajú najmä tú hlavnú, ktorá sa dotýka samého moderného systému neokapitalizmu a voľného trhu, ako sa zväčša prevádzal v posledných desaťročiach. Rozvinula sa diskusia o platnosti hospodárskej teórie Západu, ktorá je postavená na osobnom, individuálnom zisku ako hlavnom hýbadle celej hospodárskej činnosti. Do tej debaty zaznel nový hlas, keď Benedikt XVI. uverejnil na konci júna minulého roku encykliku „Caritas in veritate“. Jej prínos je veľmi originálny, zdá sa skôr filozofický ako ekonomický, pri tom však je hlboko ľudský a opravdivo kresťanský.
1. Hospodárska teória Západu, ktorá silne prenikla zmýšľanie podnikateľov a politikov, je dielo takzvanej chicagskej školy Miltona Friedmana a jeho žiakov. Dá sa zhrnúť do nasledovnej úvahy: Ľudia sú rozumní a vo svojich výdavkoch a úsporách sledujú čím väčší osobný materiálny zisk. Tento individuálny cieľ jednotlivca sa stretáva s podobným cieľom iných jednotlivcov a môže zvíťaziť iba v slobodnej konkurencii. Práve toto konkurenčné zápolenie celkom samočinne riadi hospodársku činnosť k pokroku, vylučuje neschopných a podporuje kvalitných výrobcov, a napravuje aj prípadné chyby. Tak sa rozvíja voľný trh, ktorý má svoje pevné, akoby prirodzené zákony. Tieto zákony vedú nutne k dobru spoločnosti, bez závislosti na nejakých morálnych pravidlách osoby. Celý hospodársky život dobre funguje, ak ostáva v súkromných rukách a štát do neho nijako nezasahuje. Hospodárska činnosť sa teda riadi iba cieľom čím väčšieho možného zisku a zákonami voľného trhu, ktoré sa predstavujú ako pevné a železné, takmer ako fyzické prirodzené zákony napríklad gravitácie a sú ako keby „samospasiteľné“ pre spoločnosť. Pritom však George Stigler, jeden z chicagských profesorov, pripúšťa: „Pri konflikte medzi osobným ziskom a etickými hodnotami zvíťazí zväčša osobný zisk“, čo značí, že sa dáva prednosť zisku pred mravnosťou. Lenže také priznanie privoláva okamžite kritické otázky a poznámky.
2. Kritika tohto krajne individualistického chápania hospodárstva je stále silnejšia aj v samej Severnej Amerike.
Člen federálnej komisie Spojených štátov amerických pre obchod J. Thomas Rosch realisticky upozorňuje: „V skutočnom svete, práve opačne ako vo svete politických a ekonomických teórií, trhy nie sú dokonalé..., nie vždy sa samočinne naprávajú; ľudia pri podnikaní nekonajú vždy rozumne“. Inými slovami, aj v trhovom systéme sú potrebné normy, a to zákonné, sociálne a mravné-etické. Práve dnešná kríza dáva za pravdu tým, ktorí vyčítajú, že pre prehnanú ziskuchtivosť sme prešli z free market na greed market, z voľného trhu do nenásytného trhu.
Maurice E. Stucke, profesor na univerzite v Tennessee, uverejnil v decembri 2009 v časopise „America“ dôkladnú kritiku celej teórie o zisku a voľnom trhu a dal jej priliehavý titul: “Spytovanie svedomia“. Ponajprv popiera, že by ľudia konali vždy len pre hmotný zisk. Stačí uviesť ako príklad matku, ktorá sa zrieka dobre plateného zamestnania, aby sa mohla lepšie venovať výchove detí alebo opatere chorej osoby. Niekomu ide o pomoc pre trpiacich, chudobných, poškodených, alebo o iné pohnútky skôr ako o zárobok. Ziskuchtivosť a honba za bohatstvom nie vždy zlepšuje sociálny blahobyt. Ako tvrdí nositeľ Nobelovej ceny Amartya Sen, trhové hospodárstvo „potrebuje k účinnému fungovaniu iné hodnoty a záväzky, napríklad vzájomnú dôveru a spoľahlivosť“. Aj životná skúsenosť v hospodárskej činnosti ukazuje, že peniaze nechávajú pocit šťastia len do určitej výšky. Časopis „Science“ uverejnil v marci 2008 výsledok psychologického výskumu, ktorý ukázal to, čo kresťania poznajú z Písma, že „je väčšia radosť dávať ako prijímať“. Prečo teda nedávame viac? Odpoveď prieskumu môže sa zdať moralistická: pre spoločenský návyk mať stále viac, pre pôžitkársku a konzumnú kultúru, pre závisť. Prekvapuje však, že výskum skúsenosti stále viac objavuje hodnotu daru, solidarity, žičlivosti, obetavosti, spoločného dobra ako účinných síl v hospodárstve.
3. Benedikt XVI. v encyklike „Caritas in veritate“ poukazuje ihneď v prvej vete: „Láska v pravde je základnou hybnou silou opravdivého rozvoja každého človeka a celého ľudstva“, a to aj na hospodárskom a sociálnom poli. To je nezvyklá reč. Nie je to lacná sentimentálna láska, lebo si vyžaduje spravodlivosť a rešpekt pre spoločné dobro všetkých, čiže mravné, etické chovanie. Nemožno utláčať ľudí pre zisk jednotlivcov alebo skupín, aj hospodárstvo sa musí riadiť mravnými zákonmi a ohľadom na spoločné dobro. Bezohľadný zhon za osobným ziskom za každú cenu nenaplní ani jedinca ani ľudstvo šťastím, neotvára srdce človeka, ale ho skôr ženie k nenásytnému egoizmu, ľahko ho ochudobní na duchu. „Ekonomický, sociálny a politický rozvoj, ak chce byť autenticky humánny, potrebuje, aby sa vytvoril priestor na princíp nezištnosti ako výrazu bratstva“ (č.34). „Bez vnútorných foriem solidarity a vzájomnej dôvery trh nemôže plne vykonávať svoju ekonomickú funkciu“(č.35). „Ekonomika potrebuje na svoje správne fungovanie etiku; a to nie hocijakú etiku, ale etiku priateľskú voči ľudskej osobe“(č.45). „Neexistuje plný rozvoj a univerzálne spoločné dobro bez duchovného a morálneho dobra ľudí“ (č.76). Preto „humanizmus, ktorý vylučuje Boha, je neľudský humanizmus“ (č.78).
Sociálna encyklika Benedikta XVI. má veru čo povedať dnešnému človeku.
Nie div, že Ettore Gotti Tedeschi, ekonomista a význačný bankár, po vydaní encykliky tvrdil, že Benediktovi XVI. by mali udeliť Nobelovu cenu za ekonómiu. Ale aj známy učenec John Maynard Keynes vyzýval už dávnejšie „vrátiť sa k niektorým pevnejším a autentickejším zásadám náboženstva a tradičných čností: že lakomstvo je neresť, úžera je hriech, láska k peniazom je nízkosť; a že ten, čo sa menej trápi pre zajtrajšok, kráča po ceste čnosti a hlbokej múdrosti. Znovu si oceňme ciele nad prostriedky a dáme prednosť kráse pred úžitkom,...poľným ľaliám, ktoré nesejú a nepradú“. Benedikt XVI. to nakrátko vyjadril: treba poľudštiť logiku trhu logikou daru.