Komentár Antona Ziolkovského: Európa po Lisabone

Štvrtkový komentár výkonného sekretára KBS Antona Ziolkovského s názvom „Európa po Lisabone“:

Vážení poslucháči! Od 1. decembra minulého roka vstúpila v Európskej únii do platnosti Lisabonská zmluva. Jej prijatie nebolo jednoduché. Sprevádzali ju neúspešné referendá a odpor v niektorých krajinách Európskej únie. Nakoniec sa však všetci dohodli a zmluva začala platiť. Napriek viacerým výhradám jej hlavným zmyslom bolo zvýšiť účinnosť rozhodovacích procesov v Európskej únii, posilniť jej inštitúcie a podporiť rozvoj demokracie. Európske spoločenstvo sa v posledných rokoch rozšírilo na 27 štátov. Táto obrovská zmena si vyžadovala aj zmeny pri rozhodovaní. Členovia Európskej únie sa ratifikáciou Lisabonskej zmluvy vzdali časti vlastnej suverenity. V súčasnosti sa intenzívne diskutuje o vízii pre nasledujúce desaťročie. Jej súčasťou by malo byť posilnenie demokratických hodnôt a vzájomnej solidarity. Katolícka cirkev môže pri tomto hľadaní zohrať významnú úlohu. Cirkev totiž po stáročia uchováva a odovzdáva hodnoty evanjelia, čím posilňuje komunitný život a súdržnosť, vplýva na výchovu ku kresťanským hodnotám a nabáda ku solidárnej praxi.

Príprava textu Lisabonskej zmluvy ukázala, že sekularizačný proces v Európe značne pokročil, čo sa prejavilo napríklad pri odmietnutí výslovného odvolania sa na kresťanstvo v preambule zmluvy. Zostala tam len zmienka o integračnom procese, ktorý sa inšpiroval „kultúrnym, náboženským a humanistickým dedičstvom Európy.“ Medzi Európskou úniou a Katolíckou cirkvou už dlhšie existoval praktický dialóg, ktorý ratifikáciou Lisabonskej zmluvy získal viac legitimity. V 17. článku sa píše, že Európska únia rešpektuje stav, ktorému sa tešia cirkvi a náboženské spoločnosti v členských krajinách. Rovnako si ctí aj filozofické a nekonfesionálne organizácie, pričom sa zaväzuje k otvorenému dialógu s jednými aj s druhými.

Svätý Otec Benedikt XVI. v príhovore k členom diplomatického zboru hovoril o „novej fáze“, ktorá sa v európskej integrácii po vstupe platnosti Lisabonskej zmluvy začala. Ocenil, že Európska únia chce s Katolíckou cirkvou viesť otvorený a pravidelný dialóg. Zároveň však dodal: „Želám si, aby Európa pri konštruovaní budúcnosti čerpala z vlastnej kresťanskej identity, lebo má nezastupiteľné miesto pri formácii svedomia každej generácie.“ Pápežove slová nie sú len vyjadrením jeho túžby, ale predovšetkým východiskom pri riešení súčasných problémov. Hoci je Európa bohatým kontinentom, problém chudoby a sociálneho vylúčenia niektorých skupín zo života spoločnosti sa jej nevyhýba. Vstup nových krajín s ich sociálnou štruktúrou a hospodárska kríza túto ťažkosť len prehĺbili. Solidarita však nikdy nebude skutočnou, ak sa obmedzí len na materiálnu chudobu. Hospodársky úpadok starého kontinentu môže vyvolať pretrvávajúca demografická kríza. A jej príčiny nie sú len materiálne, ale najmä morálne. Preto Svätý Otec takmer v každom príhovore ku politickým autoritám zdôrazňuje nevyhnutnosť väčšej spoločenskej podpory a ochrany rodiny.

Vážení poslucháči! Lisabonská zmluva nie je dokonalá. Dokonca je možné, že za istých okolností môže jej napĺňanie spôsobiť Katolíckej cirkvi veľké ťažkosti. Je však hodenou rukavicou, ktorá dáva Cirkvi možnosť intenzívne vstúpiť do procesu formovania Európskej únie. Ako vraví Svätý Otec, je našou úlohou čerpať z evanjeliových prameňov kresťanskej identity, aby jej budúcnosť stála na takých hodnotách, ktoré budú pre Európanov stálym zdrojom nádeje a rovnako sa stanú zdrojom ich prosperity.