Cirkev a svet: Utrpenie kresťanov v Iraku

Irak má po včerajšku za sebou voľby. Dá sa len dúfať, že prinesú pozitívne zmeny aj vo vzťahu k irackým kresťanom, ktorí v krajine vylievajú nevinnú krv pre svoje presvedčenie. Nehľadajú bohatstvo, ani moc, neusilujú sa o násilie. Skutočné ľudské tváre s menami, reálne osudy, životy, telá kresťanov pohodené na skládkach, strach a prenasledovanie. Toto je ich každodenná realita. Dá sa na to vôbec zvyknúť?

V polovici februára bolo v irackom meste Mosul zavraždených 5 kresťanov. Medzi nájdenými telami bolo aj telo 57- ročného pravoslávneho kresťana, ktorého predtým uniesli. Keďže sa tieto prejavy násilia voči kresťanom opakujú, predstavitelia miestnej samosprávy a polície prejavili záujem stretnúť sa s biskupmi. Sýrsko-katolícky arcibiskup Mosulu Basile Georges Casmoussa pre Vatikánsky rozhlas povedal:

„Mnohé rodiny opúšťajú Mosul, aby sa utiahli do kresťanských miest neďaleko Mosulu alebo v Kurdistane. Aj dnes som stretol niektoré rodiny, ktoré odchádzajú preč… Ako som povedal, je nevyhnutný zásah vlády. Ale všetky naše kostoly v Mosule zostávajú otvorené. Musíme pokračovať v normálnom živote, napriek tejto situácii!“

Pozrime sa na situáciu z dlhodobejšieho hľadiska: Za obdobie 7 rokov bolo v krajine asi 2-tisíc usmrtených kresťanov pri rôznych vlnách násilia a 600-tisíc sa stalo utečencami. Podľa posledných informácií agentúry Fides (UNHCR) asi 40 % irackých emigrantov, ktorí odišli do zahraničia z počtu 1,6 milióna predstavujú kresťania. V roku 1987 žilo v Iraku 1,4 milióna kresťanov, v roku 2003 ich bolo 1,2 milióna, a v roku 2009 už iba 600-tisíc. Celková populácia v krajine je tvorená z 97 % moslimami a z 3 % inými náboženstvami.

V Iraku, v ktorom boli v nedeľu voľby, stále rezonuje výzva pápeža Benedikta XVI. počas modlitby Anjel Pána:

„S hlbokou ľútosťou som prijal tragické správy o nedávnych vraždách niektorých kresťanov v Mosule a so záujmom som sledoval násilné udalosti, prenasledovania v trpiacej irackej krajine, pri útokoch na nevinné obyvateľstvo rozličných náboženstiev. Som duchovne blízko kresťanským komunitám celej krajiny. Neunavte sa a buďte aj naďalej kvasom dobra pre vlasť, ku ktorej už celé stáročia v plnom znení prináležíte. V tomto citlivom politickom období, ktorým Irak prechádza, obraciam sa na civilné autority, aby dosiahli každé úsilie na zabezpečenie istoty národu a osobitne najzraniteľnejším náboženským menšinám. Želám si, aby neprevážili dočasné záujmy a aby neboli porušované práva žiadneho obyvateľa.“

Na tieto slová Svätého Otca zareagoval pomocný biskup Bagdadu Mons. Shlemon Warduni:

„Sme vďační Benediktovi XVI., vieme, ako sa znepokojuje pre naše komunity. Dúfame, že jeho hlas by mohol mať vo svete odozvu, najmä u tých, čo majú tvrdé srdce. Sú to silné slová a plné nádeje, ktoré znejú ako výzva pre kresťanov, aby nestrácali vieru v spravodlivosť a neopúšťali krajinu ".

Hovorí Mons. Philip Najim z Chaldejskej cirkvi:

“Je to posolstvo Svätého Otca pre všetkých kresťanov Iraku a môžeme ho rozdeliť na dve časti. Prvá časť volá všetkých nás kresťanov, aby sme niesli náš kríž a žili evanjelium. Druhá časť pripomína každému z nás, že sme obyvateľmi v plnom znení a že toto je naša vlasť. A tak prostredníctvom našej viery musíme prispieť k budovaniu našej vlasti, spolu s našimi moslimskými bratmi. Už počas storočí žijeme spolu v tolerancii a v plnom priateľstve, sme Iračania: musíme sa snažiť zostať v Iraku, dať štátu našu silu a prispieť aj k uskutočneniu istoty a budúcnosti krajiny.“

V poslednú februárovú nedeľu bol na Námestí sv. Petra v dave veľký transparent s nápisom: “Už to nevydržíme!”: prečo je tu práve teraz taký hnev? Kvôli tým, čo zomreli v Mosule?"

“Národ je skutočne unavený zo všetkých týchto diskriminácií a prenasledovania, sme len ľudia. Už nevidíme východisko. Máme nádej, že jedného dňa tu bude kraľovať pokoj, pretože je to skutočne vzácny dar, môcť žiť pokoj, môcť sa znovu narodiť a môcť znovu budovať nový Irak. Sme unavení, pretože sa nám zdá, že sa na nás zabúda aj zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré nezasahuje, aby urobilo koniec týmto diskrimináciám a prenasledovaniu, ktoré sú tu na dennom poriadku v súvislosti s kresťanmi a ďalšími menšinami na celom Blízkom východe.”

V poslednú februárovú nedeľu vyšli kresťania i moslimovia v irackom Bagdade a Mosule do ulíc, aby povedali „koniec násilnostiam proti kresťanom“ a žiadali „ochranu pre menšiny“. Pomocný biskup Bagdadu Mons. Shlemon Warduni medzi účastníkmi protestu v irackom hlavnom meste vyhlásil: „Chceme pokoj a bezpečie, už žiadne násilie. Sme plnoprávni obyvatelia Iraku a ako takí sa dovolávame svojich práv, predovšetkým práva na život. Koniec krviprelievaniu kresťanov. Chceme ochranu.“

Kresťania, ktorí demonštrovali v Mosule, žiadali spravodlivosť. Miestni predstavitelia, ako sa zdá, nedokážu zastaviť skutočné zlo. Ako dodal Mons. Najim, spravodlivosť musí byť dosiahnutá zo strany štátu, pretože kresťania nemôžu vyliať viac krvi, nemôžu vydať viac obetí. V Iraku si spomedzi obetí ešte stále spomínajú na Mons. Faraja Rahha, chaldejského arcibiskupa Mosulu, ktorého uniesli pred dvomi rokmi a potom barbarsky zavraždili. V živej pamäti ho má aj don Renato Sacco, iracký delegát Pax Christi v Taliansku:

“Nedá sa nepamätať si na neho: bolo to 29. februára 2008, stretol som sa s ním niekoľko dní predtým, ale nie v Mosule, pretože bolo nemožné sa tam dostať. Na niektorú z mojich otázok Mons. Rahho trochu ironicky odpovedal: namiesto toho, aby si sa ma na toto všetko pýtal, príď sa na to pozrieť. Hneď ako som sa vrátil do Talianska, prišla správa o jeho únose, o obavách a nakoniec o jeho smrti: pohodený na skládke, úplne nedôstojným spôsobom. Naozaj sa život, ktorý iracký ľud žije, zdá byť Veľkým piatkom, Krížovou cestou a osobitne ešte viac teraz v prípade kresťanov. Mal som sa v týchto dňoch možnosť rozprávať aj s Mons. Sakom z Kirkúku, ktorý hovoril: kresťania sa neusilujú o moc, nehľadajú násilie, nehľadajú bohatstvo a možno toto by mohlo byť kľúčom na pochopenie prečo taká vytrvalosť.”

Ako povedal v závere rozhovoru don Renato, Irak nie je anonymnou krajinou. Je to krajina s tvárami, s menami, ľuďmi so zopätými rukami, s objatiami… a tak, keď sa myslí na tváre, aj vzťah je ľudskejší a dodal: “Pôst nás má asi skutočne upriamiť na toto. Prosme za to v modlitbe nášho Pána!”

Milióny Iračanov sa včera zúčastnili vo voľbách. Iracký premiér Núrí al-Málik, ktorý sa snažil upokojiť iracký náboženský konflikt, v nich zatiaľ víťazí. Voľby sprevádzali nepokoje, výbuchy rakiet, pričom zomreli desiatky ľudí a vyše sto sa zranilo. Voľby sa konajú po druhýkrát od zvrhnutia diktátora Saddáma Husajna v roku 2003. Celý svet oceňuje odvahu irackého ľudu, ktorý aj napriek hrozbám urobil účasťou na voľbách krok k demokracii. Obyvateľstvo totiž pristúpilo k urnám aj napriek hrozbám Al – Kájdy. Výsledky volieb by mali byť známe do konca mesiaca. Čo prinesú pre celú oblasť a kresťanov, zatiaľ netuší nik. –sg-