2010-03-04 11:17:37

Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Meditovať o pravde


RealAudioMP3 Štvrtkový komentár s názvom „Meditovať o pravde“ pripravil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik:

Kresťanská viera je základom kultúry slovanských národov. Už storočia patrí k ich mentálnej, duchovnej i kultúrnej výbave. Môžeme samozrejme dnes diskutovať o problémoch spojených s konzumiznom a indiferentizmom, no fakt, že kresťanstvo patrí k slovanským národom, poprieť nemožno. I keď sa občas snaží pod povrch predrať túžba, móda a nostalgia po starých slovanských pohanských kultoch. O vieru v Ježiša Krista, ktorý je Božím Synom, však museli naši predkovia viackrát bojovať. O vieru, ktorá bola potláčaná, no nikdy ani len na okamih úplne z našich krajín nezmizla. Dokonca i Stalin, bývalý bohoslovec, si bol toho dobre vedomý. Po zrade jeho spojenca Hitlera nevyzýval národ menami "súdruhovia" a "súdružky", ale v jeho pamätnom rozhlasovom prejave zaznelo do éteru "bratia a sestry". Volal ich na obranu vlasti nie v mene Marxa, ale v mene Krista. Odozva prišla. Víťazstvo nad Nemcami nebolo podmienené zachovaním režimu, ktorý bol roľníkmi nenávidený a stál milióny životov. Bolo to víťazstvo, ktorého základom bolo apelovanie na kresťanskú tradíciu Ruska, pretože boj proti nacizmu bol predstavený ako boj proti antikristovi. Bojovníci nešli za červenými zástavami, ale za ikonami, ktoré kráčali na čele divízií.

Ku koncu režimu jeden zo samizdatov napísal: "Boli sme tu oveľa skôr, ako vy. A budeme tu i vtedy, keď vás už dávno nebude!" Od roku 1917 do roku 1987 povolil režim vytlačiť len 120 tisíc kompletných Biblií a 150 tisíc evanjelií. To všetko pre 60 miliónov veriacich. A tak sa stránky Biblie stali jedným z najvyhľadávanejších tovarov na čiernych burzách. Nič nebolo tak strašné, ako tých zopár kopíriek na úradoch. Veriaci si dokonca kupovali protináboženské knihy, zakryli si všetko, okrem citátov Biblie, ktoré tam boli na vyvrátenie a čítali tie... Jean Delumea, francúzsky historik, rozpráva, že počas jeho cesty do Ruska videl vo dverách jedného z mála moskovských kostolov kričať jedného roľníka: "Bratia, som z Kurska! U nás všetko spálili! Dajte mi nejakú knihu, ktorá hovorí o Bohu! Dajte mi niečo čítať, v mene Krista vás o to prosím..." Okamžite ho zobrala polícia a viac sa o ňom nehovorilo.

Kríž pevne stojí, zatiaľ čo svet sa rúti. Prešlo takmer 20 storočí, čo sa v Jeruzaleme postavil Gamaliel, aby vyriekol vetu: "Ak je to od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť..."

Prežívame pôst. Obdobie, kedy si kladieme otázka, či ideme dobre. Či naša cesta je aj Božou cestou. Či naše ciele sú aj cieľmi, ktoré nám ponúka Boh v súlade s jeho zámerom a našim povolaním. Dnes už u nás nikto Sväté písmo nepáli. Môžeme si ho zadovážiť a slobodne čítať. Robíme to? Dnes máme množstvo duchovných programov, článkov, informácií. Viem využiť tieto prostriedky? „Daj mi, Pane, srdce pozorné“ - tak znela téma prvej meditácie duchovných cvičení, ktoré si vykonal Svätý Otec a jeho najbližší spolupracovníci. Už tradične na úvod pôstu si vyhradia celý týždeň na to, aby v Kaplnke Redeptoris Mater meditovali a stíšili sa. Ak to potrebuje pápež, my to nepotrebujeme? Bolo by absurdné myslieť si, že duchovný život je chimérou. Že naň nemáme čas. „Veď taká je doba“, ako radi argumentujeme.

Majme rozčítanú dobrú knihu. Majme ju na očiach. Aby nás nútila vziať ju do ruky, prečítať zopár riadkov, zamyslieť sa, načerpať niečo pozitívne.

Mňa pred nedávnom v jednej knihe zaujal príbeh básnika Heinricha Heineho. Podľa autora knihy si médiá často nárokujú byť nositeľmi verejnej mienky. Je to však len akési kráľovstvo "podľa mňa". Pravda sa stáva len jednou z možností či hypotéz. Médiá môžu človeka ovplyvniť, ale človek zostáva i napriek tomu schopný povedať slobodne "nie". Heinrich Heine, nemecký básnik, žid s jakobínskym duchom vraj raz pri prechádzke so svojim kresťanským priateľom, keď zbadal nádhernú katedrálu, zvolal: "Títo vaši otcovia mali dogmy. Vy máte dnes iba názory. A s názormi sa katedrály nestavajú..." Nuž, drahí poslucháči, aj my sme často konfrontovaní s tým, že náš názor nám nikto neberie, ale - a tri bodky. V čase relativizovania pravdy musíme byť najskôr sami presvedčení, že pravda, objektívna, dokonca zosobnená, existuje. Že sme ju spoznali v osobe Ježiša Krista, Božieho Syna.



 








All the contents on this site are copyrighted ©.