Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Meditovať o pravde
Štvrtkový komentár
s názvom „Meditovať o pravde“ pripravil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef
Kováčik:
Kresťanská viera je základom kultúry slovanských národov. Už storočia
patrí k ich mentálnej, duchovnej i kultúrnej výbave. Môžeme samozrejme dnes diskutovať
o problémoch spojených s konzumiznom a indiferentizmom, no fakt, že kresťanstvo patrí
k slovanským národom, poprieť nemožno. I keď sa občas snaží pod povrch predrať túžba,
móda a nostalgia po starých slovanských pohanských kultoch. O vieru v Ježiša Krista,
ktorý je Božím Synom, však museli naši predkovia viackrát bojovať. O vieru, ktorá
bola potláčaná, no nikdy ani len na okamih úplne z našich krajín nezmizla. Dokonca
i Stalin, bývalý bohoslovec, si bol toho dobre vedomý. Po zrade jeho spojenca Hitlera
nevyzýval národ menami "súdruhovia" a "súdružky", ale v jeho pamätnom rozhlasovom
prejave zaznelo do éteru "bratia a sestry". Volal ich na obranu vlasti nie v mene
Marxa, ale v mene Krista. Odozva prišla. Víťazstvo nad Nemcami nebolo podmienené zachovaním
režimu, ktorý bol roľníkmi nenávidený a stál milióny životov. Bolo to víťazstvo, ktorého
základom bolo apelovanie na kresťanskú tradíciu Ruska, pretože boj proti nacizmu bol
predstavený ako boj proti antikristovi. Bojovníci nešli za červenými zástavami, ale
za ikonami, ktoré kráčali na čele divízií.
Ku koncu režimu jeden zo samizdatov
napísal: "Boli sme tu oveľa skôr, ako vy. A budeme tu i vtedy, keď vás už dávno
nebude!" Od roku 1917 do roku 1987 povolil režim vytlačiť len 120 tisíc kompletných
Biblií a 150 tisíc evanjelií. To všetko pre 60 miliónov veriacich. A tak sa stránky
Biblie stali jedným z najvyhľadávanejších tovarov na čiernych burzách. Nič nebolo
tak strašné, ako tých zopár kopíriek na úradoch. Veriaci si dokonca kupovali protináboženské
knihy, zakryli si všetko, okrem citátov Biblie, ktoré tam boli na vyvrátenie a čítali
tie... Jean Delumea, francúzsky historik, rozpráva, že počas jeho cesty do Ruska videl
vo dverách jedného z mála moskovských kostolov kričať jedného roľníka: "Bratia,
som z Kurska! U nás všetko spálili! Dajte mi nejakú knihu, ktorá hovorí o Bohu! Dajte
mi niečo čítať, v mene Krista vás o to prosím..." Okamžite ho zobrala polícia
a viac sa o ňom nehovorilo.
Kríž pevne stojí, zatiaľ čo svet sa rúti. Prešlo
takmer 20 storočí, čo sa v Jeruzaleme postavil Gamaliel, aby vyriekol vetu: "Ak
je to od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť..."
Prežívame pôst. Obdobie,
kedy si kladieme otázka, či ideme dobre. Či naša cesta je aj Božou cestou. Či naše
ciele sú aj cieľmi, ktoré nám ponúka Boh v súlade s jeho zámerom a našim povolaním.
Dnes už u nás nikto Sväté písmo nepáli. Môžeme si ho zadovážiť a slobodne čítať. Robíme
to? Dnes máme množstvo duchovných programov, článkov, informácií. Viem využiť tieto
prostriedky? „Daj mi, Pane, srdce pozorné“ - tak znela téma prvej meditácie
duchovných cvičení, ktoré si vykonal Svätý Otec a jeho najbližší spolupracovníci.
Už tradične na úvod pôstu si vyhradia celý týždeň na to, aby v Kaplnke Redeptoris
Mater meditovali a stíšili sa. Ak to potrebuje pápež, my to nepotrebujeme? Bolo by
absurdné myslieť si, že duchovný život je chimérou. Že naň nemáme čas. „Veď taká
je doba“, ako radi argumentujeme.
Majme rozčítanú dobrú knihu. Majme ju
na očiach. Aby nás nútila vziať ju do ruky, prečítať zopár riadkov, zamyslieť sa,
načerpať niečo pozitívne.
Mňa pred nedávnom v jednej knihe zaujal príbeh básnika
Heinricha Heineho. Podľa autora knihy si médiá často nárokujú byť nositeľmi verejnej
mienky. Je to však len akési kráľovstvo "podľa mňa". Pravda sa stáva len jednou z
možností či hypotéz. Médiá môžu človeka ovplyvniť, ale človek zostáva i napriek tomu
schopný povedať slobodne "nie". Heinrich Heine, nemecký básnik, žid s jakobínskym
duchom vraj raz pri prechádzke so svojim kresťanským priateľom, keď zbadal nádhernú
katedrálu, zvolal: "Títo vaši otcovia mali dogmy. Vy máte dnes iba názory. A s
názormi sa katedrály nestavajú..." Nuž, drahí poslucháči, aj my sme často konfrontovaní
s tým, že náš názor nám nikto neberie, ale - a tri bodky. V čase relativizovania pravdy
musíme byť najskôr sami presvedčení, že pravda, objektívna, dokonca zosobnená, existuje.
Že sme ju spoznali v osobe Ježiša Krista, Božieho Syna.