Komuniké zo stretnutia predsedov konferencií biskupov juhovýchodnej Európy

Moldavsko (2. marca, RV) – V moldavskom Kišineve sa minulý týždeň konalo 10. stretnutie predsedov konferencií biskupov juhovýchodnej Európy. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia deviatich biskupských konferencií – z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Rumunska, Grécka, ďalej Medzinárodnej biskupskej konferencie sv. Cyrila a Metoda, tiež  zástupcovia  Turecka, ďalej maronitský arcibiskup Cypru a kišinevský biskup Mons. Anton Cosa. Prítomní boli aj apoštolský nuncius v Rumunsku a Moldavskej republike Mons. Francisco-Javier Lozano a stály pozorovateľ Svätej stolice pri Rade Európy Mons. Aldo Giordano. Počas štyroch dní účastníci stretnutia navštívili miestne komunity a mnohé centrá evanjelizácie a charitatívnej činnosti, ktoré sú vedené miestnou Cirkvou a uvažovali nad témou: „Práva katolíkov v spoločnosti, v ktorej sú menšinou. Príspevok katolíkov k uskutočňovaniu všeobecného dobra v spoločnosti, ťažkosti a nové výzvy.“
V záverečnom komuniké k téme stretnutia sa okrem iného uvádza:

Dvadsať rokov od ukončenia totalitných vlád, podporovateľov ateistickej ideológie, ktorá poznačila väčšinu krajín juhovýchodnej Európy v druhej polovici minulého storočia, a to aj napriek nástupu demokracie, je stále čo robiť zvlášť na poli uznania práv menšinových cirkví. Ak vo väčšine prípadov vzťahy medzi Cirkvou a štátom sú potvrdené dohodou alebo prísľubom právne chrániť prítomnosť katolíkov v týchto krajinách (s výnimkou Turecka), často tieto zmluvy alebo dohody zostávajú iba na papieri a ich naplnenie sa stretáva s ťažkosťami. Teda právny nástroj neznamená automaticky spravodlivosť a ochranu katolíckej menšiny, ba dokonca v niektorých prípadoch nechráni rôzne komunity pred zásadným porušovaním ľudských práv, najmä práv spojených so slobodou náboženského vyznania a ústavného práva cirkví.

Vo väčšine krajín veľkým pretrvávajúcim problémom nielen pre katolíkov, ale aj pre ostatné náboženské komunity, sú reštitúcie alebo odškodnenia za nehnuteľnosti, ktoré boli znárodnené za komunizmu. Hoci je potrebné ešte veľa urobiť, Katolícka cirkev v spoločnosti, v ktorej je menšinou, necíti menšiu povinnosť prispievať k všeobecnému blahu a rozvoju celej spoločnosti, ktorej je súčasťou. V niektorých krajinách účasť a zásah Cirkvi k otázkam verejnej diskusie je často žiadaná, keď ide o témy etického charakteru. Angažovanosť Cirkvi v službe miestnemu obyvateľstvu je len štatistickým rozmerom povedomia, že je živou súčasťou týchto území, pre ktoré denne kňazi, zasvätení i laici ponúkajú vlastné materiálne a duchovné zdroje, aby ľudia týchto oblastí mohli rásť a nachádzať v solidarite katolíckeho sveta dôvody väčšej nádeje. Cirkev prostredníctvom svojich štruktúr, bude aj naďalej vykonávať, čo je potrebné, aby prekonala akékoľvek spoločenské ťažkosti.

Toľko zo záverečného komuniké stretnutia predsedov konferencií biskupov juhovýchodnej Európy. Budúcoročné stretnutie sa na pozvanie maronitského arcibiskupa Cypru Mons. Youssefa Soueifa, bude konať od 3. do 6. marca 2011 na Cypre. –jk-