Cirkev a svet: Moldavsko

Dnes sa pozrieme do malej krajiny, ktorú čaká veľa práce a veľké výzvy a to v mnohých oblastiach, z nich najdôležitejšia je sociálna istota a nádej do budúcnosti – je ňou Moldavsko.

Katolícka cirkev je oficiálne v Moldavsku od roku 1993. Od roku 2000 má svojho biskupa a dnes tvorí jednu diecézu v službe moldavskému ľudu, ktorý má silnú kresťanskú tradíciu. Katolíci predstavujú v krajine len 1 % populácie. Okrem 17 farností, ktoré sú rozptýlené po celej krajine a ktoré fungujú vďaka kňazom a rehoľníkom viacerých národností, pôsobí v rámci Cirkvi aj osobitná každodenná tzv. “pastorácia na ulici”, ktorá je naporúdzi každému, kto to práve potrebuje. Práve tento druh pastorácie je najúčinnejší, vďaka nej spoznáva ľud Cirkev a najmä jej misijného ducha. Nezameriava sa pritom v prvom rade na prozelytizmus, teda konvertovanie, ale na náboženský dialóg, na vzájomné spoznávanie, podieľanie sa na pastoračných programoch, a najmä na priateľstvo, ktoré je východiskovým bodom každej ekumenickej činnosti. Čo sa týka štatistiky, na 4 milióny obyvateľov pripadá 20-tisíc katolíckych veriacich laikov, 18 diecéznych a 16 rehoľných kňazov. Rehoľníkov a rehoľníčok je spolu 42 a farností je – ako sme už spomenuli – 17. V seminári študuje aktuálne päť seminaristov.

O situácii v krajine a v Cirkvi hovoril pre Vatikánsky rozhlas biskup mesta Kišinev Mons. Anton Cosa. Spomenul dramatickú politickú situáciu v krajine, najmä po minuloročných voľbách. Podľa neho práve tie spôsobili v krajine veľkú premenu, keďže posledné voľby boli poznačené porážkou Komunistickej strany. Tá musela napriek tomu, že skončila s najvyšším počtom hlasov, ustúpiť väčšine štyroch strán, ktoré predstavovali opozíciu a dnes tvoria vládu. Stabilita však v krajine stále chýba, najmä preto, že parlament nedokázal zvoliť prezidenta. Jeho post je už takmer rok neobsadený a tak sa budú musieť na jeseň konať nové voľby. Súčasná vláda sa jasne hlási k Európe, v Európskej únii hľadá silného spojenca, ale stále je cítiť silné historické puto s Ruskom, čo je aj vo vízii národa silným orientačným bodom.

Moldavský národ chce dnes posilniť svoje povedomie a vzťahy, chce vyjsť z malého rozmeru krajiny, ktorá bola príliš dlhé obdobie perifériou Sovietskeho zväzu – takto pokračuje v rozprávaní biskup Cosa. Chce spoznať Európu a pochopiť úlohu, ktorú Cirkev prijala v rozličných obdobiach „poeurópčovania“. Moldavci chcú spoznať evanjelium a hľadajú katechézu a dialóg s kňazmi, ktorí sú na to pripravení. Chcú svojich rečníkov, ktorí sa budú zasadzovať za to, aby ich deti neskončili na ulici, ale aby boli v prostredí istoty. Chcú charitatívne aktivity, aby našli vždy chlieb a nádej, chcú materské školy s výchovnými osnovami a novými výchovnými metódami, chcú istoty a dobre vedia, že Cirkev im stálou prácou kňazov a rehoľníkov túto istotu môže ponúknuť, a to bez toho, aby za to nevyhnutne žiadala zanechanie pravoslávnej viery.

Ako ďalej hovoril Mons. Cosa, Moldavsko prechádza, podobne ako veľká časť európskych krajín, obdobím krízy. Spomedzi zahraničných investorov, ktorí prichádzajú do krajiny, je na prvom mieste Taliansko. Ministerstvo financií v Moldavsku zaznamenalo v uplynulom období fázu mierneho rastu. Miestna ekonomika ťaží veľa z emigrantov. Až štvrtina populácie je v zahraničí, tá vždy predstavovala domáci produkt, ktorý pohýnal vo veľkom poľnohospodársky sektor, oblasť nehnuteľností a fungovanie malých živnostníkov. Ani toto všetko však nepomohlo zabrániť chudobe, pre ktorú je dnes štvrtina obyvateľstva v sociálnej núdzi. Pre obyvateľov predstavuje emigrácia vytúžený cieľ. Krajinami najväčšieho záujmu sú Taliansko a Rusko. Dôvodom k vysťahovaniu je najmä strach z chudoby, keďže priemerný mesačný príjem v krajine predstavuje len 182 eur. Chudoba postihuje vo veľkom mladých ľudí, ktorých tiež volajú „sociálnymi sirotami“, keďže ich matky pracujú ako opatrovateľky v Taliansku. Až 68 % emigrujúcich totiž tvoria ženy. Ďalšími, ktorých sa ekonomická situácia dotýka mimoriadne dramaticky, sú starší obyvatelia. Tých možno definovať ako „zabudnutú a opustenú minulosť“. Ďalším problémom v krajine je podľa Mons. Cosu obchodovanie s ľuďmi:

„Fenomén obchodu s ľuďmi a osobitne na sexuálne účely predstavoval veľké utrpenie tejto podivuhodnej krajiny a zasiahol mnohé mladé dievčatá, obete kriminálnych činov a predaja v uliciach Európy mužmi bez chrbtovej kosti. Cirkev v Moldavsku urobila veľa práce v snahe zabrániť takémuto zaobchádzaniu. Stačí sa pozrieť na prácu nadácie Regina Pacis, ktorej pracovníci chodili do ulíc, hovorili s politikmi a študentmi, a prinavracali do rodín mnohých mladých s tým, že im vytvárali pracovné príležitosti. Tento fenomén sa teda vo veľkej miere znížil, najmä vďaka veľkej zásluhe intenzívnej pastorácie na uliciach. Chcel by som však apelovať na Európu: nečakajme dovtedy, kým sa tieto dievčatá stanú obeťami na uliciach, aby sme na ne pamätali, ale kráčajme im v Moldavsku v ústrety, aby sme im ponúkli nádej , ktorá nikdy nezomiera. Po znížení fenoménu obchodovania s ľudskými bytosťami nasledoval nárast ďalšieho – a to sexuálneho turizmu, ktorý vidí v Moldavsku krajinu vysnívanej méty pre ľudí, ktorí chápu ženu ako predajný artikel na osobné použitie. Katolícka cirkev dnes vo veľkom pracuje na vytvorení nového konceptu dôstojnosti ženy a zmeny pohľadu na jej ženskosť a na fakt, že má svoju hodnotu.“

„Práva a povinnosti katolíckej menšiny v krajinách juhovýchodnej Európy“ – tak znela téma 10. stretnutia predsedov konferencií biskupov juhovýchodnej Európy, ktoré bolo v Moldavsku minulý týždeň a ktoré hovorilo o právach cirkví, tvoriacich v krajinách menšinu. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia deviatich biskupských konferencií – z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Cypru, Grécka, Moldavska, Rumunska, ďalej Medzinárodnej konferencie biskupov sv. Cyrila a Metoda, a napokon zástupcovia z Turecka. Účastníci sa zaoberali nielen situáciou v oblasti práv, ktoré prináležia katolíckej menšine v jednotlivých krajinách, ale aj špecifickým prínosom Cirkvi k napĺňaniu verejného blaha v spoločnosti. Dôležitými témami boli tiež otázky sekularizácie a sociálnych problémov ako nezamestnanosť, alkoholizmus, drogy či potratovosť. O tom, čo znamená byť menšinovou Katolíckou cirkvou v krajine, hovorí Mons. Cosa:

„Katolíci v Moldavsku predstavujú len 1 %. Cirkev v Moldavsku je teda v menšine, ale to, že je menšinovou je aj veľkou príležitosťou a veľkým Božím darom, pretože vychováva k pastorácii pokory, kde je úspešnosť činnosti daná schopnosťou oceniť osobnú hodnovernosť. Kto sa priblíži k Cirkvi a snáď sa rozhodne aj stať sa jej súčasťou, tak robí najmä preto, že chce spoznať niečo nové, pre konkrétny záujem, pre spolunažívanie, ktoré sa vhodne spája s evanjeliovými rozhodnutiami. Dnes Cirkev v Moldavsku veľa zasieva, ale ovocie budú zbierať už iní pastieri a v iných obdobiach dejín. Nemôžeme sa báť byť menšinou, pretože toto je veľký dar, ktorý nám Boh dáva, ale mali by sme sa skôr báť toho, aby sme neboli „semienkom, ktoré zomiera“, aby sa nestalo, že nedáme moldavskému ľudu toľko, koľko má od nás dostať, aby rástol v rozmere ľudskom aj kresťanskom.“ -sg-