Vysielanie pre gréckokatolíkov: Manželstvo medzi katolíkmi a pravoslávnymi
Arcibiskup Cyril Vasiľ
SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi približuje problematiku uzatvárania sviatostného
manželstva medzi katolíkmi a pravoslávnymi:
Krajiny západnej Európy, resp.
tzv. západného sveta sa v posledných desaťročiach čoraz naliehavejšie - chtiac, či
nechtiac - konfrontujú s otázkou migrácie obyvateľstva. Po páde tzv. železnej opony,
rastie počet emigrantov aj z krajín východnej Európy, zvlášť z jej chudobnejších kútov,
reprezentovaných balkánskymi krajinami a krajinami bývalého Sovietskeho zväzu. Mnohí
z týchto migrantov si nachádzajú medzi domácim obyvateľstvom aj partnerov, s ktorými
plánujú uzatvoriť manželstvo. Ordinári Katolíckej cirkvi sa tak čoraz častejšie stretávajú
s prípadmi žiadostí o uzatvorenie miešaných manželstiev, pri ktorých je jedna stránka
(väčšinou tá domáca) katolícka a druhá stránka je pravoslávna. V priebehu prípravy
na slávenie sviatosti manželstva sa neraz vyskytne situácia, kedy pravoslávna stránka
uvádza, že vo vlasti kedysi predtým uzatvorila vo svojej Pravoslávnej cirkvi manželstvo,
ale tento zväzok bol nešťastný a rozpadol sa. Súčasne však neraz aj tvrdí, že rozvod
schválila aj kompetentná hierarchia Pravoslávnej cirkvi, respektíve že uznala rozpad
manželstva (alebo dokonca priamo vyhlásila manželstvo za zrušené, neplatné, rozviazané
a pod.), vydala dokument, alebo dekrét, či rozhodnutie, o možnosti uzatvoriť nové
manželstvo. Pravoslávna stránka pritom toto svoje tvrdenie často vie aj dokumentačne
podložiť rôznymi typmi dokumentov.
Pre katolícku stránku, ktorá chce uzatvoriť
manželstvo s týmito pravoslávnymi veriacimi a pre hierarchiu Katolíckej cirkvi, ktorá
sa má vyjadriť k možnosti uzatvorenia tohto zväzku medzi katolíckou a pravoslávnou
stránkou, tak vyvstáva urgentná otázka:
Ako treba chápať vyššie uvedenú prax
Pravoslávnej cirkvi?
Aké morálne, právne a pastoračné dôsledky z nej vyplývajú
pre veriacich Katolíckej cirkvi?
Vo vzťahu k nerozlučnosti manželstva, rozvodu
a sobášu rozvedených, vyvstáva pred nami otázka, či je skutočne možné hovoriť o jednotnej
"doktríne", alebo o "učení" pravoslávnych cirkví, alebo tu ide len o prax niektorých
cirkví, niektorých biskupov a o mienky teológov. Z histórie môžeme uviesť, že vo
vyznaní viery konštantinopolského patriarchu Jeremiáša z roku 1574 sa prízvukuje,
že Kristus prišiel zdokonaliť Mojžišov zákon, zakazujúc rozdeľovanie toho, čo Boh
spojil. V pravoslávnom vyznaní viery z roku 1695 sa od snúbencov vyžadovalo, aby sa
nikdy neopustili a zachovali si manželskú lásku a česť až do konca. Vyznanie viery
troch patriarchov (Paisia z Konštantinopolu, Silvestra z Antiochie a Chrysanta z Jeruzalema)
z roku 1727 na jednej strane pripúšťa možnosť rozvodu v niektorých prípadoch predvídaných
právom, ale súčasne pripomína princíp nerozlučnosti manželstva. Známa a vážená príručka
cirkevného práva - Pedalion - zostavená na konci 18. st. Nikodémom Hagioritom,
ktorá je dodnes vydávaná so schválením konštantinopolského patriarchu, pripúšťa
možnosť rozvodu len v prípade cudzoložstva, herézy a usilovania sa o život manželského
druha.
V zásade možno povedať, že všetci pravoslávni autori, vychádzajúc z
textov evanjelia, v skutočnosti uznávajú nerozlučnosť kresťanského manželstva ako
jednu z jeho hlavných charakteristík, a predkladajú ju pre všetkých kresťanských manželov
ako ideál ku ktorému majú vo svojom živote smerovať. Pri čítaní a hodnotení postojov
pravoslávnych autorov sa zdá, že pravoslávni teológovia vnímajú možnosť rozvodu jedine
v prípade cudzoložstva, kým iní autori, ktorí prejavujú skôr kanonistický prístup,
uvádzajú viaceré dôvody, pre ktoré je možné rozviesť manželstvo. V každom prípade,
ak aj pravoslávni autori, či hierarchovia pripúšťajú možnosť rozvodu a následné nové
uzatvorenie manželstva, pripúšťajú to ako výnimku, ktorá len potvrdzuje pravidlo manželskej
jednoty a nerozlučiteľnosti. Tento protirečivý postoj však Katolícka cirkev neprijíma.
Medzi
pravoslávnymi autormi a hierarchami nechýbajú ani hlasy tých, ktorí sú jednoznačne
aj proti akejkoľvek výnimke, za dodržiavanie úplnej nezrušiteľnosti manželstva a proti
rozvodu, nech by už bol žiadaný z akejkoľvek príčiny. [1] Katolícke cirkevné právo
nepripúšťa rozvod, ale predvída iba možnosť preskúmania platnosti uzatvoreného manželstva
a v prípade zistenia, že manželstvo bolo uzatvorené za podmienok, vylučujúcich jeho
platnosť, cirkevný súd môže vydať dekrét, ktorým oznamuje neplatnosť predchádzajúceho
zväzku. Takýto dekrét je výsledkom podrobného a veľmi zodpovedného právneho procesu.
Pre katolíckeho právnika a teológa preto môže pôsobiť rozpačitým dojmom skutočnosť,
že v pravoslávnych cirkvách sa takmer vôbec nehovorí o procedurálnych otázkach riešenia
manželských prípadov, že sa tu nestretáme s úlohami advokáta, promotora iusticie,
defensora vinculi – obhajcu manželského zväzku, apelačnými inštanciami atď.
Pravoslávne
cirkvi prakticky nevypracovali jasnú doktrínu nerozlučnosti manželstva, ktorá by prenášala
do právnej roviny novozákonné požiadavky neporušiteľnosti a trvalosti manželského
zväzku. Táto skutočnosť je kľúčom k pochopeniu toho, prečo pravoslávne cirkvi, prostredníctvom
svojich najvyšších predstaviteľov, často len pasívne akceptujú sociologickú realitu.
Pravoslávny autor A. Smirensky, komentujúc dekréty Moskovského soboru z roku 1918,
trochu so smútkom uvádza, že, žiaľ, v týchto dekrétoch je venovaných otázke nerozlučiteľnosti
manželstva 15 riadkov, po ktorých nasleduje ďalších sedem strán textu opisujúcich,
akým spôsobom je možné tento "nezrušiteľný" zväzok zrušiť. Hlavný problém spočíva
v tom, že v dokumentoch pravoslávnych cirkví sa nerozlišuje medzi vyhlásením o neplatnosti
manželstva a tzv. zrušením manželstva, či rozvodom manželstva, a v dokumentoch sa
častokrát neuvádzajú motívy, ktoré viedli k takémuto vyhláseniu.
Na ujasnenie
tejto problematiky a na zjednotenie postoja katolíckej hierarchie vo vzťahu k praxi
pravoslávnych cirkví 6. októbra 2006 Najvyšší Tribunál Apoštolskej Signatúry vydal
vyhlásenie s nasledujúcim obsahom:
1) Manželstvo dvoch pravoslávnych veriacich
uzatvorené podľa noriem pravoslávnej cirkvi je považované za platné aj pre Katolícku
cirkev.
2) Vyhlásenie neplatnosti, alebo zrušenia manželstva, vydané Pravoslávnou
cirkvou, je prakticky považované za vyhlásenie o rozvode a nie je platné pred Katolíckou
cirkvou.
3) Preto pravoslávna stránka, ktorá predloží tento typ dokumentu
a chce sa zosobášiť s katolíckou stránkou, nie je považovaná za slobodnú a nemôže
uzatvoriť manželstvo v Katolíckej cirkvi, pokiaľ prípad jej predošlého manželstva
nie je preskúmaný katolíckym cirkevným tribunálom a pokiaľ nebude uzatvorený prípadným
vyhlásením neplatnosti predošlého manželského zväzku na základe právnych a kritérií
platných v Katolíckej cirkvi.
Toto vyhlásenie má pomôcť biskupom, pastoračným
pracovníkom, ale aj ostatným katolíckym veriacim, lepšie chápať učenie a prax pravoslávnej,
ale aj Katolíckej cirkvi a následne im môže pomôcť pri zodpovednom aplikovaní Božieho
zákona vo veci nerozlučiteľnosti sviatostného manželstva, vo vernom plnení Kristových
slov. „Čo teda Boh spojil nech človek nerozlučuje.“