Vysielanie pre gréckokatolíkov: Manželstvo medzi katolíkmi a pravoslávnymi

Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi približuje problematiku uzatvárania sviatostného manželstva medzi katolíkmi a pravoslávnymi:

Krajiny západnej Európy, resp. tzv. západného sveta sa v posledných desaťročiach čoraz naliehavejšie - chtiac, či nechtiac - konfrontujú s otázkou migrácie obyvateľstva. Po páde tzv. železnej opony, rastie počet emigrantov aj z krajín východnej Európy, zvlášť z jej chudobnejších kútov, reprezentovaných balkánskymi krajinami a krajinami bývalého Sovietskeho zväzu. Mnohí z týchto migrantov si nachádzajú medzi domácim obyvateľstvom aj partnerov, s ktorými plánujú uzatvoriť manželstvo. Ordinári Katolíckej cirkvi sa tak čoraz častejšie stretávajú s prípadmi žiadostí o uzatvorenie miešaných manželstiev, pri ktorých je jedna stránka (väčšinou tá domáca) katolícka a druhá stránka je pravoslávna. V priebehu prípravy na slávenie sviatosti manželstva sa neraz vyskytne situácia, kedy pravoslávna stránka uvádza, že vo vlasti kedysi predtým uzatvorila vo svojej Pravoslávnej cirkvi manželstvo, ale tento zväzok bol nešťastný a rozpadol sa. Súčasne však neraz aj tvrdí, že rozvod schválila aj kompetentná hierarchia Pravoslávnej cirkvi, respektíve že uznala rozpad manželstva (alebo dokonca priamo vyhlásila manželstvo za zrušené, neplatné, rozviazané a pod.), vydala dokument, alebo dekrét, či rozhodnutie, o možnosti uzatvoriť nové manželstvo. Pravoslávna stránka pritom toto svoje tvrdenie často vie aj dokumentačne podložiť rôznymi typmi dokumentov.

Pre katolícku stránku, ktorá chce uzatvoriť manželstvo s týmito pravoslávnymi veriacimi a pre hierarchiu Katolíckej cirkvi, ktorá sa má vyjadriť k možnosti uzatvorenia tohto zväzku medzi katolíckou a pravoslávnou stránkou, tak vyvstáva urgentná otázka:

Ako treba chápať vyššie uvedenú prax Pravoslávnej cirkvi?

Aké morálne, právne a pastoračné dôsledky z nej vyplývajú pre veriacich Katolíckej cirkvi?

Vo vzťahu k nerozlučnosti manželstva, rozvodu a sobášu rozvedených, vyvstáva pred nami otázka, či je skutočne možné hovoriť o jednotnej "doktríne", alebo o "učení" pravoslávnych cirkví, alebo tu ide len o prax niektorých cirkví, niektorých biskupov a o mienky teológov. Z histórie môžeme uviesť, že vo vyznaní viery konštantinopolského patriarchu Jeremiáša z roku 1574 sa prízvukuje, že Kristus prišiel zdokonaliť Mojžišov zákon, zakazujúc rozdeľovanie toho, čo Boh spojil. V pravoslávnom vyznaní viery z roku 1695 sa od snúbencov vyžadovalo, aby sa nikdy neopustili a zachovali si manželskú lásku a česť až do konca. Vyznanie viery troch patriarchov (Paisia z Konštantinopolu, Silvestra z Antiochie a Chrysanta z Jeruzalema) z roku 1727 na jednej strane pripúšťa možnosť rozvodu v niektorých prípadoch predvídaných právom, ale súčasne pripomína princíp nerozlučnosti manželstva. Známa a vážená príručka cirkevného práva - Pedalion - zostavená na konci 18. st. Nikodémom Hagioritom, ktorá je dodnes vydávaná so schválením konštantinopolského patriarchu, pripúšťa možnosť rozvodu len v prípade cudzoložstva, herézy a usilovania sa o život manželského druha.

V zásade možno povedať, že všetci pravoslávni autori, vychádzajúc z textov evanjelia, v skutočnosti uznávajú nerozlučnosť kresťanského manželstva ako jednu z jeho hlavných charakteristík, a predkladajú ju pre všetkých kresťanských manželov ako ideál ku ktorému majú vo svojom živote smerovať. Pri čítaní a hodnotení postojov pravoslávnych autorov sa zdá, že pravoslávni teológovia vnímajú možnosť rozvodu jedine v prípade cudzoložstva, kým iní autori, ktorí prejavujú skôr kanonistický prístup, uvádzajú viaceré dôvody, pre ktoré je možné rozviesť manželstvo. V každom prípade, ak aj pravoslávni autori, či hierarchovia pripúšťajú možnosť rozvodu a následné nové uzatvorenie manželstva, pripúšťajú to ako výnimku, ktorá len potvrdzuje pravidlo manželskej jednoty a nerozlučiteľnosti. Tento protirečivý postoj však Katolícka cirkev neprijíma.

Medzi pravoslávnymi autormi a hierarchami nechýbajú ani hlasy tých, ktorí sú jednoznačne aj proti akejkoľvek výnimke, za dodržiavanie úplnej nezrušiteľnosti manželstva a proti rozvodu, nech by už bol žiadaný z akejkoľvek príčiny. [1] Katolícke cirkevné právo nepripúšťa rozvod, ale predvída iba možnosť preskúmania platnosti uzatvoreného manželstva a v prípade zistenia, že manželstvo bolo uzatvorené za podmienok, vylučujúcich jeho platnosť, cirkevný súd môže vydať dekrét, ktorým oznamuje neplatnosť predchádzajúceho zväzku. Takýto dekrét je výsledkom podrobného a veľmi zodpovedného právneho procesu. Pre katolíckeho právnika a teológa preto môže pôsobiť rozpačitým dojmom skutočnosť, že v pravoslávnych cirkvách sa takmer vôbec nehovorí o procedurálnych otázkach riešenia manželských prípadov, že sa tu nestretáme s úlohami advokáta, promotora iusticie, defensora vinculi – obhajcu manželského zväzku, apelačnými inštanciami atď.

Pravoslávne cirkvi prakticky nevypracovali jasnú doktrínu nerozlučnosti manželstva, ktorá by prenášala do právnej roviny novozákonné požiadavky neporušiteľnosti a trvalosti manželského zväzku. Táto skutočnosť je kľúčom k pochopeniu toho, prečo pravoslávne cirkvi, prostredníctvom svojich najvyšších predstaviteľov, často len pasívne akceptujú sociologickú realitu. Pravoslávny autor A. Smirensky, komentujúc dekréty Moskovského soboru z roku 1918, trochu so smútkom uvádza, že, žiaľ, v týchto dekrétoch je venovaných otázke nerozlučiteľnosti manželstva 15 riadkov, po ktorých nasleduje ďalších sedem strán textu opisujúcich, akým spôsobom je možné tento "nezrušiteľný" zväzok zrušiť. Hlavný problém spočíva v tom, že v dokumentoch pravoslávnych cirkví sa nerozlišuje medzi vyhlásením o neplatnosti manželstva a tzv. zrušením manželstva, či rozvodom manželstva, a v dokumentoch sa častokrát neuvádzajú motívy, ktoré viedli k takémuto vyhláseniu.

Na ujasnenie tejto problematiky a na zjednotenie postoja katolíckej hierarchie vo vzťahu k praxi pravoslávnych cirkví 6. októbra 2006 Najvyšší Tribunál Apoštolskej Signatúry vydal vyhlásenie s nasledujúcim obsahom:

1) Manželstvo dvoch pravoslávnych veriacich uzatvorené podľa noriem pravoslávnej cirkvi je považované za platné aj pre Katolícku cirkev.

2) Vyhlásenie neplatnosti, alebo zrušenia manželstva, vydané Pravoslávnou cirkvou, je prakticky považované za vyhlásenie o rozvode a nie je platné pred Katolíckou cirkvou.

3)  Preto pravoslávna stránka, ktorá predloží tento typ dokumentu a chce sa zosobášiť s katolíckou stránkou, nie je považovaná za slobodnú a nemôže uzatvoriť manželstvo v Katolíckej cirkvi, pokiaľ prípad jej predošlého manželstva nie je preskúmaný katolíckym cirkevným tribunálom a pokiaľ nebude uzatvorený prípadným vyhlásením neplatnosti predošlého manželského zväzku na základe právnych a kritérií platných v Katolíckej cirkvi.

Toto vyhlásenie má pomôcť biskupom, pastoračným pracovníkom, ale aj ostatným katolíckym veriacim, lepšie chápať učenie a prax pravoslávnej, ale aj Katolíckej cirkvi a následne im môže pomôcť pri zodpovednom aplikovaní Božieho zákona vo veci nerozlučiteľnosti sviatostného manželstva, vo vernom plnení Kristových slov. „Čo teda Boh spojil nech človek nerozlučuje.“