Poslednou návštevou
Ad limina apostolorum biskupov Rumunska vo Vatikáne pred začiatkom obdobia komunistického
režimu, bola návšteva v roku 1937. Po dlhom období prázdna nasledovala ďalšia až v roku
1991, a až odvtedy pravidelne aj v ďalších rokoch. Zatiaľ poslednýkrát boli zástupcovia
rumunskej Katolíckej cirkvi vo Vatikáne v uplynulých dňoch, od 8. do 13. februára.
Viac o situácii, v akej sa Cirkev v Rumunsku nachádza, ako aj o slovách Benedikta
XVI. adresovaných biskupom, vám povieme v nasledujúcich chvíľach.
Rumunsko
má asi 21,5 milióna obyvateľov. Z nich takmer 87 % je pravoslávneho vierovyznania
a 8,5 % katolíkov. Zvyšok tvorí moslimská a židovská menšina. Na čele Katolíckej cirkvi
je Mons. Ioan Robu, arcibiskup Bukurešti, a apoštolským nunciom je arcibiskup Mons.
Francisco-Javier Lozano. Územne je Cirkev v Rumunsku rozdelená do dvoch rímskokatolíckych
arcidiecéz a štyroch diecéz, jednej gréckokatolíckej arcidiecézy a štyroch diecéz,
a pôsobí tu i jeden ordinariát pre katolíckych veriacich arménskeho obradu. Ako v rozhovore
pre Vatikánsky rozhlas uviedol predseda Konferencie biskupov Rumunska Mons. Ioan Robu,
Katolícka cirkev v krajine je dnes kánonicky dobre organizovaná a rozvíja aktivity,
ktoré sú porovnateľné so situáciou v iných krajinách, v ktorých Cirkev nezažila perzekúcie
tak, ako v Rumunsku. Zatiaľ čo pred rokom 1989 sa mohla pastorácia rozvíjať len za
múrmi cirkví, dnes je už tento priestor omnoho širší: od masmédií, škôl a univerzít,
až po nemocnice, vojakov, väznice, mládež, starších, či sociálne aktivity. Na otázku,
aké sú vzťahy s inými cirkvami, Mons. Robu povedal:
„Neviem, či môžeme
hovoriť o vzťahoch, teda intenzívnych vzťahoch. Skôr by som to nazval spolunažívaním,
v ktorom sme si navzájom bližší, v skutočnom vzájomnom rešpekte. Nechýbajú
však ani napätia, a to aj po návšteve Jána Pavla II. v roku 1999. Stále je
tu cítiť napätie, napríklad medzi Pravoslávnou rumunskou cirkvou a Gréckokatolíckou
cirkvou, a to najmä z hľadiska otázok násilne skonfiškovaného majetku
komunistickým režimom, ktorý bol odovzdaný Pravoslávnej cirkvi – ide o kostoly, farnosti,
kláštory a pod.“ Problém sa začal pred rokom, keď biskupi označili za „diskriminujúci
akt“ návrh zákona, podľa nich namiereného proti Gréckokatolíckej cirkvi. Ten chcel
totiž upravovať právne usporiadanie nehnuteľností patriacich Gréckokatolíckej cirkvi,
čím ju podľa biskupov vylúčil z reštitúcie po tom, čo sa po rokoch prenasledovania
stala menšinovou, a obávali sa vyvlastnenia. V návrhu zákona sa napr. uvádza, že „v
dedinách, kde sa nachádzajú farnosti, či kláštorné budovy dvoch vierovyznaní,
založené právnickou osobou, ako aj ďalšie majetky – miesta kultu, farské
domy, cintoríny a pod. - sú tieto vlastníctvom tej cirkvi, ktorá je zastúpená
väčšinovo.“
Arcibiskup Lucian Muresan v protestnom liste adresovanom prezidentovi
a premiérovi písal, že takýmto zákonom štát „prenasleduje a potláča Gréckokatolícku
cirkev v Rumunsku, zjednotenú s Rímom“ a tiež, že „rumunský štát
má morálnu povinnosť v reštitúcii vrátiť tejto Cirkvi všetko, čo jej
bolo skonfiškované.“
Za problematický označil ďalej v rozhovore
Mons. Robu vplyv západného sveta, a z tohto hľadiska citeľný a stále silnejší vplyv
médií, ďalej migráciu, turizmus a pod. Tým hlavným problémom je podľa neho emigrácia
mnohých katolíckych rodín a s tým spojené veľmi rapídne starnutie spoločnosti, keďže
tí, ktorí odchádzajú sú najmä mladí, hľadajúci prácu.
A aký bol tohtoročný
odkaz Svätého Otca rímskokatolíckym a gréckokatolíckym rumunským biskupom?
“Pole
vašej služby je veľké a náročné. Ide o to, aby ste veriacim ponúkali smerovanie
k zrelej a zodpovednej kresťanskej viere, predovšetkým prostredníctvom vyučovania
náboženstva, katechéz aj pre dospelých, a prípravy k sviatostiam. V tejto súvislosti
je potrebné podporovať lepšie poznanie Svätého písma, Katechizmu Katolíckej cirkvi
a dokumentov magistéria, zvlášť tých, ktoré sa týkajú II. vatikánskeho koncilu a pápežských
encyklík.”
Benedikt XVI. pripomenul aj aktuálny Rok kňazov a povzbudil
biskupov k tomu, aby boli pravými otcami svojich kňazov:
“Usilujte sa udržiavať
spoločenstvo medzi nimi a spolu s nimi v atmosfére srdečnosti, pozornosti, a úctivého
a bratského dialógu. Zaujímajte sa o ich duchovné a materiálne podmienky, o ich potrebnú
neustálu teologickú a pastoračnú formáciu.”
Ďalej Svätý otec poukázal
na potrebu úsilia v oblasti podpory kresťanských hodnôt v spoločnosti, prostredníctvom
rozvoja formačných centier, v ktorých môže mládež spoznávať autentické hodnoty, preniknuté
duchom kultúry svojej domoviny, aby o nich mohla svedčiť v prostredí, kde žije. Cirkev
chce takto prispieť k budovaniu zmierenej a pevnej spoločnosti, schopnej čeliť sekularizačnému
procesu. Benedikt XVI. sa dotkol aj vzťahov medzi katolíkmi a pravoslávnymi v krajine
a s tým spojenou návštevou pápeža Jána Pavla II. v Rumunsku v máji 2009. Ako povedal,
„vtedy Božia prozreteľnosť ponúkla nástupcovi sv. Petra možnosť vykonať
apoštolskú cestu do krajiny, kde prevažuje pravoslávie, kde je však stáročia prítomná
aj katolícka komunita.“ Dodal, že „oblasť spolupráce,
ktorá je dnes medzi katolíkmi a pravoslávnymi mimoriadne dôležitá a týka sa ochrany
kresťanských koreňov Európy a kresťanských hodnôt, ako aj spoločného svedectva o témach,
ako sú rodina, bioetika, ľudské práva, čestnosť vo verejnom živote, či ekológia.
Z významných momentov pre Cirkev v Rumunsku spomeňme ešte 3. európske
ekumenické zhromaždenie, ktoré zorganizovali Rada biskupských konferencií Európy a Konferencia
európskych cirkví, od 4. do 9. septembra 2007 v rumunskom Sibiu. Nieslo sa v duchu
motta „Svetlo Krista ožaruje všetkých. Nádej na obnovu a zjednotenie Európy“,
a zrodilo sa z ekumenickej spolupráce, ktorá sa začala stretnutím vo švajčiarskom
Bazileji v máji 1989. V záverečnom vyhlásení bolo uvedené: „My, pútnici z celej
Európy, svedčíme o moci premeny svetla, ktoré ožaruje všetkých, ktoré je silnejšie
ako tma a hlásime sa k nádeji, ktorá zastrešuje naše cirkvi, pre celú Európu a pre
celý svet... Zdôrazňujeme a obnovujeme tiež témy, ktoré sme si predsavzali ešte
na stretnutiach v Bazileji a v Grazi... Naša viera v premieňajúcu moc Kristovho
svetla je silnejšia, než temnota rezignácie, fatalizmu, strachu a ľahostajnosti.“
Z ekumenického
stretnutia vzišlo 10 odporúčaní, na ktorých kresťanské cirkvi spoločne pracujú, medzi
nimi napríklad aj hľadanie a nachádzanie spôsobov, ako naďalej rozširovať aktivity,
ktoré obe cirkvi spájajú, venovať sa viac kresťanským emigrantom či rozširovať Ekumenickú
chartu ako základné smerovanie a stimul európskej ekumenickej púte a pod. V správe
sa ďalej uvádza, že ľudskosť sa má prejavovať láskou, pretože to je základ jej obrazu
a podoby v Bohu. V Európe bolo už v histórii veľa situácií, ktoré spôsobili náboženské
rozdiely, napriek tomu sa však vyskytli aj také, ktoré obyvateľov rozdielnych náboženských
skupín spojili v pokoji a láske. -sg-