Komentár Antona Ziolkovského: Čo s hazardom?

Štvrtkový komentár na tému "Čo s hazardom?" pripravil výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský:

Vážení poslucháči! V posledných týždňoch rezonuje na Slovensku otázka výstavby megakasína v Bratislave. Rozmáhanie sa hazardu a nárast počtu gamblerov sú však svetovým problémom. Napríklad v roku 2007 to bola téma zasadania biskupskej konferencie na Filipínach. Slovenský projekt, ktorý má stáť v Petržalke a Jarovciach je impozantný nielen svojou veľkosťou, počtom hracích automatov, ale aj netradičným záujmom poslancov, ktorí pripravili pre takéto zariadenie podmienky takpovediac „na mieru“.

Celé sa to nenápadne zomlelo ešte pred pár mesiacmi, keď minister financií s veľkou reklamou ohlásil príchod developera a stavbu projektu, ktorého súčasťou má byť aj megakasíno. Poslanci Národnej rady vzápätí odhlasovali novelu zákona, ktorá hovorí o „kasíne v rekreačnom komplexe“ a vytvorili podmienky, ktoré stánok hazardu zvýhodňujú aj daňovo. Potom vznikla petícia proti megakasínu, ktorú už podpísalo viac ako 50 tisíc ľudí i zaujímavé poslanecké návrhy. Avšak rozhodujúci bude postoj bratislavského mestského zastupiteľstva. Už dnes je zrejmé, že investor v prípade neúspechu si počká na nových poslancov, ktorí vzídu z jesenných komunálnych volieb.

V Katechizme Katolíckej cirkvi v paragrafe 2413 čítame: „Hazardné hry alebo stávky nie sú samy osebe v rozpore so spravodlivosťou. Stávajú sa morálne neprípustnými, keď zbavujú človeka toho, čo mu je potrebné na uspokojenie jeho potrieb a potrieb iných. Hráčska vášeň je vystavená nebezpečenstvu, že sa stane ťažkým otroctvom.“ Katolícka cirkev si dobre uvedomuje, že problémom nie je len samotný hazard, ktorý môže viesť ku závislostiam, ale aj sprievodné javy ako pranie špinavých peňazí, či prostitúcia.

Projekt bratislavského megakasína vďaka extrémom poukázal na hazardné hry a hracie automaty ako na vážny spoločenský problém. V našich mestách a dedinách je priveľa hracích automatov. Súčasná legislatíva samospráve neumožňuje regulovať ich počet. Jeden príklad za všetky. Stará Ľubovňa obmedzila v roku 1997 počet výherných automatov o polovicu. Keď v roku 2004 prišiel nový zákon o hazardných hrách, mesto upravilo všeobecné záväzné nariadenie a naďalej všetkých záujemcov o prevádzkovanie hracích automatov odmietalo. Až dovtedy, kým sa jeden z neúspešných uchádzačov so stanoviskom mesta nezmieril, obrátil sa na Daňový úrad a ten na Okresnú prokuratúru. Tá označila všeobecné záväzné nariadenie za protizákonné. Neúspešne sa skončili aj podnety niektorých miest na Najvyššom súde s cieľom úplne zakázať výherné automaty. Ak teda záujemca o prevádzkovanie výherných automatov splní zákonné podmienky, samospráva je povinná vydať mu licenciu.

Vážení poslucháči! Zápas o odmietnutie projektu bratislavského megakasína má viacero rozmerov. Svätý Otec Benedikt XVI. často nabáda veriacich, aby venovali svoje schopnosti ľudskému rozvoju v prospech spoločného dobra. Ľahostajnosť voči prítomnosti hracích automatov a kasín rodí nových gamblerov, rozbité rodiny a zničené ľudské osudy. Hazardné hry budú vždy súčasťou života spoločnosti. Možno prinášajú viac daní do spoločného. Sú to však peniaze, ktoré sú neraz vykúpené utrpením a slzami. Preto nejestvuje rozumný dôvod, aby sme ich prítomnosť na Slovensku akokoľvek podporovali.