Benedikt XVI. v homílii na Svetový deň chorých: Boh chce uzdraviť celého človeka

Vatikán (11. februára, RV) – Oficiálny program dnešného 18. svetového dňa chorých, pre ktorý pápež Benedikt XVI. vybral tému “Cirkev v službe lásky trpiacim”, sa začal ráno o 9:00 pred Anjelskym hradom. Odtiaľ po Via della Conciliazione do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne s procesiou putovali relikvie sv. Bernadetty Soubirousovej. O 10:30 sa začala eucharistická slávnosť, ktorej predsedal pápež Benedikt XVI. V úvode homílie pripomenul, že evanjeliá v popisoch krátkeho, ale intenzívneho verejného Ježišovho pôsobenia dosvedčujú, že hlása Slovo a uzdravuje chorých, čo je význačným znamením blízkosti Božieho kráľovstva. Napríklad Matúš píše: “Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom” (Mt 4,23; porov. 9,35).

“Cirkev, ktorej je zverené poslanie predlžovať v priestore a čase Kristovo poslanie, nemôže zanedbávať tieto dva podstatné skutky: evanjelizáciu a starostlivosť o chorých na tele i na duchu. Boh chce totiž uzdraviť celého človeka, a v evanjeliu je uzdravenie tela znamením hlbšieho uzdravenia, ktorým je odpustenie hriechov (porov. Mk 2,1-12). Neudivuje teda, že Mária, matka a vzor Cirkvi, je vzývaná a uctievaná ako Salus infirmorum – Uzdravenie nemocných. Ako prvá a dokonalá učeníčka svojho Syna vždy na cestách Cirkvi preukazovala zvláštnu starostlivosť trpiacim. Svedčia o tom tisíce ľudí, ktorí sa vydávajú do mariánskych svätýň, aby si u Kristovej Matky vyprosili silu a úľavu. Evanjeliové rozprávanie o Návšteve (porov. Lk 1,39-56) nám ukazuje, ako si Panna Mária po anjelovom zvestovaní nenecháva dar, ktorý dostala pre seba, ale ihneď sa vydáva navštíviť svoju staršiu sesternicu Alžbetu, ktorá vo svojom lone už šesť mesiacov nosila Jána. V pomoci, ktorú Mária ponúkla svojej príbuznej, prežívajúcej v pokročilom veku takú delikátnu situáciu, akou je tehotenstvo, vidíme predobraz všetkého, čo Cirkev koná na podporu života, ktorý potrebuje starostlivosť.”

Benedikt XVI. v tejto súvislosti pripomenul pôsobenie Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov, ktorú presne pred 25 rokmi založil jeho predchodca Ján Pavol II., a ktorá je obrazom práve takejto starostlivosti, a pozdravil všetkých, ktorí sa podieľali a podieľajú na konaní tejto služby. Ďalej poukázal na dve hlavné témy, ktoré prináša liturgia dnešného dňa – prvá má mariánsky charakter a spája evanjelium a prvé čítanie z poslednej kapitoly Knihy proroka Izaiáša, ako aj responzóriového žalmu, prevzatého z Juditinho chválospevu. Druhá téma, ktorú nachádzame v úryvku z Jakubovho listu, je o modlitbe Cirkvi za chorých, a predovšetkým o sviatosti, ktorá im je určená.

“Pri spomienke na zjavenia v Lurdoch, ktoré si Mária vybrala za miesto svojej materinskej starostlivosti o chorých, necháva liturgia príhodne zaznieť Magnificat, hymnus Panny, ktorý vyzdvihuje Božie zázraky v dejinách spásy: ponížení a slabí, rovnako, ako všetci, ktorí sa boja Boha, zakúšajú jeho milosrdenstvo, ktoré prevracia pozemský osud a dokazuje tak svätosť Stvoriteľa a Vykupiteľa. Magnificat nie je hymnom pre tých, na ktorých sa usmieva šťastie a ktorí majú vždy “vietor v plachtách”; je predovšetkým poďakovaním toho, kto pozná drámu života, ale dôveruje vykupiteľskému dielu Boha. Je to spev, ktorý vyjadruje vieru, zažitú generáciami mužov a žien, ktorí vložili v Boha svoju nádej a v prvej osobe sa tak, ako Mária, angažujú v pomoci núdznym bratom.”

Materstvo Cirkvi je podľa Svätého Otca odrazom starostlivej lásky Boha, o ktorej hovorí prorok Izaiáš: “Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte” (Iz 66,13). Materstvo, ktoré hovorí bez slov, vzbudzuje v srdciach útechu, dôvernú radosť, ktorá je paradoxne prežívaná zároveň s bolesťou a utrpením. Ďalej sa Benedikt XVI. vracia k úryvku z Jakubovho listu, v ktorom apoštol vyzýva k vytrvalému čakaniu na blížiaci sa príchod Pána a v tomto kontexte venuje zvláštne povzbudenie chorým. Táto súvislosť je podľa Svätého Otca veľmi zaujímavá, pretože je odrazom Ježišovho konania, ktorý uzdravovaním chorých dával najavo blízkosť Božieho kráľovstva. Choroba je vnímaná v perspektíve posledných čias, s realizmom typicky kresťanskej nádeje. “Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého” (Jak 5,14-15). Tu je zrejmé, ako Kristus preniká svojou Cirkvou: “Je to on, kto koná prostredníctvom kňazov, je to jeho Duch, ktorý pôsobí prostredníctvom posvätného znamenia oleja; k Nemu sa obracia viera, vyjadrená v modlitbe; a tak, ako sa stalo osobám, uzdraveným Ježišom, každému chorému sa môže povedať: tvoja viera, podporovaná vierou bratov a sestier, ťa zachránila.”

“Z tohto textu, ktorý obsahuje základ a prax pomazania chorých, zároveň vyplýva pohľad na úlohu chorých v Cirkvi. Aktívnu úlohu v “podnecovaní” modlenia sa s vierou. Kto je chorý, nech zavolá kňazov. V tomto Roku kňazov by som rád zdôraznil vzťah medzi chorými a kňazmi, určitý druh zmluvy evanjeliového “spojenectva”. Obe strany majú úlohu: chorý musí “zavolať” kňazov, a tí musia odpovedať, aby na skúsenosť choroby pritiahli prítomnosť a konanie Zmŕtvychvstalého a jeho Ducha. Tu môžeme vidieť celú dôležitosť pastorácie chorých, ktorej hodnota je skutočne nevyčísliteľná kvôli nesmiernemu dobru, ktoré spôsobuje - v prvom rade chorému a kňazovi, ale aj rodine, známym, spoločenstvu, a prostredníctvom neznámych a tajomných ciest – celej Cirkvi a svetu. Vskutku, keď Božie slovo hovorí o vyliečení, spáse, zdraví chorého, chápe tieto pojmy v integrálnom zmysle, nikdy neoddeľujúc dušu a telo: chorý, vyliečený Kristovou modlitbou prostredníctvom Cirkvi, je radosťou na zemi aj v nebi, je prvým plodom večného života.” –dj-