Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. František z Assisi
Vatikán (27. januára, RV) – Dnešná generálna udiencia pápeža Benedikta XVI.
sa začala o 10:30 v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. V katechéze Svätý Otec pokračoval
v téme o kresťanskej kultúre stredoveku – hovoril o sv. Františkovi z Assisi, jednej
z najväčších osobností dejín Cirkvi. Ako uviedol, príbeh jeho života a obrátenia,
a jeho úplnej odovzdanosti Kristovi, chudobným a trpiacim, je známy. Po zhromaždení
malej skupiny spoločníkov a nasledovníkov, medzi ktorých patrila aj sv. Klára, sa
František snažil získať súhlas pápeža Inocenta III. pre svoje hnutie, ktoré bolo zamerané
na obnovu Cirkvi vo svätosti a na ohlasovanie evanjelia. Jeho hlboká zbožnosť našla
vyjadrenie v nesmiernej oddanosti Eucharistii, ako sviatosti skutočnej prítomnosti
Krista, a jeho lásky k stvoreniu ako Božiemu dielu. „Život a učenie sv.
Františka,“ uviedol Benedikt XVI., „inšpirovali nespočetné množstvo
ľudí k napodobňovaniu Krista prostredníctvom vnútornej a vonkajšej
chudoby. Nech nás jeho príklad učí ešte väčšej láske voči Pánovi a jeho
Cirkvi, a pomáha nám spoznať nesmiernu duchovnú radosť, ktorá sa rodí z pripodobnenia
sa Kristovi a zo snahy o svätosť.“
Medzi osobitnými pozdravmi
na záver generálnej audiencie nechýbali ani pápežove slová pre veriacich zo Slovenska:
„S láskou pozdravujem slovenských pútnikov, osobitne z farností Čadca –
Kýčerka, Kysucké Nové Mesto a Žilina. Bratia a sestry, prajem vám, aby vaša
návšteva posvätných miest Ríma znamenala pre každého z vás obnovu kresťanskej
viery. Zo srdca vás žehnám.Pochválený buď Ježiš Kristus!“
V závere
generálnej audiencie Benedikt XVI. pripomenul prítomným veriacim, že 27. januára 1945,
presne pred 65 rokmi, boli otvorené brány nacistického koncentračného tábora v Osvienčime,
známeho pod nemeckým meno Auschwitz, a boli oslobodení väzni, ktorí prežili: „Táto
udalosť a ich svedectvá odkryli svetu hrôzu neslýchaných zločinov,
ktoré sa stali vo vyhladzovacích táboroch nacistického Nemecka. Dnes si pripomíname
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ako spomienku na všetky obete týchto
zločinov, predovšetkým plánovaného vyvraždenia Židov, a na tých, ktorí riskovali
svoje životy, aby chránili prenasledovaných, a postavili sa tak proti vražednému šialenstvu.
S dojatím myslíme na nespočetné obete slepej rasovej a náboženskej nenávisti,
ktoré podstúpili deportáciu, väzenie a smrť na týchto neľudských
miestach.“ –dj-