"Ekumenizmus je svedectvom
o sile kresťanov" - týmto vyjadrením kardinála Kaspera, predsedu Pápežskej rady pre
jednotu kresťanov, otvárame dnešnú reflexiu nad tohtoročným Týždňom modlitieb za jednotu
kresťanov, ktorý bol ukončený včera 25. januára, na sviatok Obrátenia sv. apoštola
Pavla. Stalo sa peknou tradíciou, že jeho vyvrcholením sú rok čo rok vešpery v Bazilike
sv. Pavla za hradbami, ktorým predsedá hlava Katolíckej cirkvi, za prítomnosti predstaviteľov
iných kresťanských cirkví a cirkevných spoločenstiev. V tomto kontexte ide o skutočné
bratské stretnutie, ktoré už viac ako 40 rokov spája meno apoštola národov sv. Pavla
s cestou ekumenizmu. Jednou z aktivít na podporu tohto úsilia o jednotu kresťanov
je aj spoločná iniciatíva Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty
kresťanov. Aj tento rok vydali jednotný textový materiál, ktorý bol podkladom pre
slávenie jednotlivých ôsmich dní, a to formou modlitbových biblických stretnutí, vlastných
bohoslužieb jednotlivých kresťanských cirkví, alebo ekumenických bohoslužieb. Kardinál
Kasper, predseda spomenutej Pápežskej rady na margo výberu témy „Vy ste toho svedkami“
(Lk 24, 48) povedal: „Téma bola vybraná z Lukášovho evanjelia a práve tento
úryvok sme zvolili preto, lebo tohto roku oslavujeme sté výročie Misijnej konferencie
v škótskom Edinburghu, na ktorej sa všetci misionári stotožnili s faktom, že najväčšou
prekážkou pri šírení evanjelia vo svete je nejednota kresťanov. Teda ekumenizmus a misijné
poslanie sú akoby dvojičky, sú vzájomne späté: Ako môžeme ohlasovať zmierenie, jednotu
a lásku, ak my sami sme rozdelení? Toto je cieľ ekumenizmu: vydať spolu svedectvo
evanjelia a hodnôt evanjelia! Naša doba extrémne potrebuje tieto hodnoty. Ekumenizmus
nie je len niečo na akademickej úrovni, ale má svoje opodstatnenie v dnešnom svete
a zanecháva v ňom stopu.“ Tu sa žiada povedať, že v priebehu minulého storočia
nadobúdalo zmierenie medzi kresťanmi rozličné formy. Spirituálny ekumenizmus poukázal
na to, aká dôležitá je pre jednotu modlitba. Do teologického výskumu sa vložila značná
energia, čo viedlo k veľkému množstvu doktrinálnych dohôd. Praktická spolupráca medzi
cirkvami v sociálnej oblasti dala zrod plodným podnetom. Popri týchto hlavných úspechoch
mala otázka misiíveľmi konkrétne postavenie. Svetová misijná konferencia v
Edinburghu sa všeobecne považuje za akýsi začiatok moderného ekumenického hnutia.
Aké sú znamenia nádeje do budúcna? Hovorí kardinál Kasper: „Chcel by som sa
pozastaviť predovšetkým pri dvoch znameniach. Prvé sa vzťahuje na dialóg s
pravoslávnymi cirkvami, ktoré sú nám veľmi blízke: urobili sme mnohé a veľké
pokroky v posledných desiatich rokoch. Druhé konkrétne znamenie nádeje je, že existujú
skupiny z katolíckej aj protestantskej strany, ktoré sa pravidelne stretávajú,
modlia sa spolu, prosia jedni za druhých, vzájomne zdieľajúc duchovné skúsenosti.
Tieto skupiny naozaj predstavujú skutočný ekumenizmus: prijmú to, k čomu sme
dospeli v našich teologických dialógoch a aplikujú to do konkrétnej situácie. Toto
umožní rast niečomu, čo bude môcť priniesť dôležité ovocie.“ Vzťah Katolíckej
a Pravoslávnej cirkvi má v rámci ekumény osobitné miesto. Situácia Pravoslávnej cirkvi
je však od situácie kresťanských cirkví Západu veľmi odlišná.V čom spočíva
tento rozdiel? – na to sme sa opýtali jezuitu pátra Milana Žusta z Pápežskej rady
na podporu jednoty kresťanov: „Vo všeobecnosti v tom, že pravoslávni kresťania
na spoločných modlitbách môžu byť prítomní, ale sa ich nesmú zúčastňovať aktívne.
Naši veriaci sa tomu čudujú, ale netreba zabúdať, že pred Druhým vatikánskym koncilom
ani členom Katolíckej cirkvi nebolo dovolené aktívne sa zúčastňovať
na spoločných bohoslužbách s členmi iných konfesií. Pravoslávna cirkev nemala udalosť
podobného druhu, ako bol náš II. vatikánsky koncil, a tak môžeme byť
vďační za úsilie, ktoré pravoslávne cirkvi v tejto oblasti vynakladajú.“ Voľba
nového moskovského patriarchu, ktorá sa uskutočnila pred rokom, vzbudila nádej na
väčšiu otvorenosť zo stany Ruskej pravoslávnej cirkvi voči iným cirkvám. Možno konštatovať
zmenu vo vzájomných vzťahoch i s Katolíckou cirkvou? „Vzťahy s Ruskou
pravoslávnou cirkvou sa zlepšujú vďaka úsiliu na oboch stranách, predovšetkým
vďaka stretnutiam na rôznych úrovniach, ktoré sa znásobujú tak v Rusku,
ako i na Západe. Bohužiaľ, stále sú napäté vzťahy s Ukrajinou, kde je náboženská situácia
veľmi komplikovaná. Ale i tu možno konštatovať istý progres a možno dúfať, že ťažkosti
budú postupne prekonané.“ -jk-