Ekumenizmus je svedectvom o sile kresťanov

"Ekumenizmus je svedectvom o sile kresťanov" - týmto vyjadrením kardinála Kaspera, predsedu Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, otvárame dnešnú reflexiu nad tohtoročným Týždňom modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý bol ukončený včera 25. januára, na sviatok Obrátenia sv. apoštola Pavla. Stalo sa peknou tradíciou, že jeho vyvrcholením sú rok čo rok vešpery v Bazilike sv. Pavla za hradbami, ktorým predsedá hlava Katolíckej cirkvi, za prítomnosti predstaviteľov iných kresťanských cirkví a cirkevných spoločenstiev. V tomto kontexte ide o skutočné bratské stretnutie, ktoré už viac ako 40 rokov spája meno apoštola národov sv. Pavla s cestou ekumenizmu.
Jednou z aktivít na podporu tohto úsilia o jednotu kresťanov je aj spoločná iniciatíva Svetovej rady cirkví a Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Aj tento rok vydali jednotný textový materiál, ktorý bol podkladom pre slávenie jednotlivých ôsmich dní, a to formou modlitbových biblických stretnutí, vlastných bohoslužieb jednotlivých kresťanských cirkví, alebo ekumenických bohoslužieb. Kardinál Kasper, predseda spomenutej Pápežskej rady na margo výberu témy „Vy ste toho svedkami“ (Lk 24, 48) povedal:
„Téma bola vybraná z Lukášovho evanjelia a práve tento úryvok sme zvolili preto, lebo tohto roku oslavujeme sté výročie Misijnej konferencie v škótskom Edinburghu, na ktorej sa všetci misionári stotožnili s faktom, že najväčšou prekážkou pri šírení evanjelia vo svete je nejednota kresťanov. Teda ekumenizmus a misijné poslanie sú akoby dvojičky, sú vzájomne späté: Ako môžeme ohlasovať zmierenie, jednotu a lásku, ak my sami sme rozdelení? Toto je cieľ ekumenizmu: vydať spolu svedectvo evanjelia a hodnôt evanjelia! Naša doba extrémne potrebuje tieto hodnoty. Ekumenizmus nie je len niečo na akademickej úrovni, ale má svoje opodstatnenie v dnešnom svete a zanecháva v ňom stopu.“
Tu sa žiada povedať, že v priebehu minulého storočia nadobúdalo zmierenie medzi kresťanmi rozličné formy. Spirituálny ekumenizmus poukázal na to, aká dôležitá je pre jednotu modlitba. Do teologického výskumu sa vložila značná energia, čo viedlo k veľkému množstvu doktrinálnych dohôd. Praktická spolupráca medzi cirkvami v sociálnej oblasti dala zrod plodným podnetom. Popri týchto hlavných úspechoch mala otázka misií veľmi konkrétne postavenie. Svetová misijná konferencia v Edinburghu sa všeobecne považuje za akýsi začiatok moderného ekumenického hnutia. Aké sú znamenia nádeje do budúcna? Hovorí kardinál Kasper:
„Chcel by som sa pozastaviť predovšetkým pri dvoch znameniach. Prvé sa vzťahuje na dialóg s pravoslávnymi cirkvami, ktoré sú nám veľmi blízke: urobili sme mnohé a veľké pokroky v posledných desiatich rokoch. Druhé konkrétne znamenie nádeje je, že existujú skupiny z katolíckej aj protestantskej strany, ktoré sa pravidelne stretávajú, modlia sa spolu, prosia jedni za druhých, vzájomne zdieľajúc duchovné skúsenosti. Tieto skupiny naozaj predstavujú skutočný ekumenizmus: prijmú to, k čomu sme dospeli v našich teologických dialógoch a aplikujú to do konkrétnej situácie. Toto umožní rast niečomu, čo bude môcť priniesť dôležité ovocie.“
Vzťah Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi má v rámci ekumény osobitné miesto. Situácia Pravoslávnej cirkvi je však od situácie kresťanských cirkví Západu veľmi odlišná. V čom spočíva tento rozdiel? – na to sme sa opýtali jezuitu pátra Milana Žusta z Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov:
„Vo všeobecnosti v tom, že pravoslávni kresťania na spoločných modlitbách môžu byť prítomní, ale sa ich nesmú zúčastňovať aktívne. Naši veriaci sa tomu čudujú, ale netreba zabúdať, že pred Druhým vatikánskym koncilom ani členom Katolíckej cirkvi nebolo dovolené aktívne sa zúčastňovať na spoločných bohoslužbách s členmi iných konfesií. Pravoslávna cirkev nemala udalosť podobného druhu, ako bol náš II. vatikánsky koncil, a tak môžeme byť vďační za úsilie, ktoré pravoslávne cirkvi v tejto oblasti vynakladajú.“
Voľba nového moskovského patriarchu, ktorá sa uskutočnila pred rokom, vzbudila nádej na väčšiu otvorenosť zo stany Ruskej pravoslávnej cirkvi voči iným cirkvám. Možno konštatovať zmenu vo vzájomných vzťahoch i s Katolíckou cirkvou?
„Vzťahy s Ruskou pravoslávnou cirkvou sa zlepšujú vďaka úsiliu na oboch stranách, predovšetkým vďaka stretnutiam na rôznych úrovniach, ktoré sa znásobujú tak v Rusku, ako i na Západe. Bohužiaľ, stále sú napäté vzťahy s Ukrajinou, kde je náboženská situácia veľmi komplikovaná. Ale i tu možno konštatovať istý progres a možno dúfať, že ťažkosti budú postupne prekonané.“ -jk-