Vo Vatikáne predstavili očakávaný dokument k Synode biskupov pre Blízky východ

Vatikán (19. januára, RV) – Očakávaná Špeciálna synoda biskupov pre Blízky východ, ktorá bude od 10. do 24. októbra, nabrala dnes jasnejšie kontúry. Vo vatikánskej Aule Jána Pavla II. totiž predstavili hlavné body Lineamenta - dokumentu synody, ktorý vytyčuje základný obsah synodálnych prác. Prítomným sa ako prvý prihovoril generálny sekretár synody Mons. Nikola Eterović a zacitoval slová Benedikta XVI. o jeho smútku z toho, že Betlehem, „symbol pokoja vo Svätej zemi a na celom svete, dnes nepredstavuje stabilný pokoj, ale pokoj ťažko hľadaný a stále očakávaný.“ Ako dodal Mons. Eterović, Betlehem, Nazaret, Jeruzalem - tieto známe názvy, tak drahé srdcu kresťanov a všetkých ľudí dobrej vôle, boli aktuálne aj pri príprave tejto synody.

Oficiálny dokument je v štyroch jazykoch – v arabčine, francúzštine, angličtine a taliančine. Text má tri kapitoly, ktorým predchádza úvod so základným pastoračným cieľom zasadnutia: „utvrdiť a posilniť kresťanov v ich identite prostredníctvom Božieho slova a sviatostí“ a „oživiť cirkevné spoločenstvo medzi jednotlivými cirkvami, aby mohli ponúknuť svedectvo autentického kresťanského života, príťažlivého a radostného.“

V dokumente je aj 32 otázok, zodpovedané by mali byť do Veľkej noci, ktorú v tomto roku oslávia všetci kresťania spoločne. Tie budú potom základom pre zostavenie pracovného dokumentu „Instrumentum laboris“, ktorý Svätý Otec odovzdá zástupcom východných katolíckych cirkví počas jeho návštevy na Cypre od 4. do 6. júna 2010.

Prvá z troch častí má názov „Katolícka cirkev a Blízky východ“, a v krátkosti sa v nej spomínajú dejiny cirkví na Blízkom východe a tiež aktuálne výzvy dneška, medzi nimi politické konflikty v Izraeli, Palestíne, Iraku či Libanone, a potom tiež náboženská sloboda. Spomínajú sa nemalé prekážky z praxe, pri dodržaní tohto základného práva človeka a každého náboženského spoločenstva, ďalej tiež šírenie islamu a s tým spojené extrémistické prúdy, ktoré predstavujú hrozbu pre všetkých, kresťanov aj moslimov.



Druhá časť s názvom „Cirkevné spoločenstvo“ sa zamýšľa nad spoločenstvom vo vnútri Katolíckej cirkvi a medzi rozličnými východnými katolíckymi cirkvami, ktoré by mali byť stále väčším bohatstvom pre všetkých kresťanov na Blízkom východe a pre celú Katolícku cirkev vo všeobecnosti. Tretia časť s názvom „Kresťanské svedectvo“ je najobšírnejšia. Hovorí o svedectve katolíkov vo vnútri Cirkvi, osobitne cez katechézu a diela, a potom aj navonok. Ako sa uvádza, „dialóg s ostatnými cirkvami existuje, ale je potrebné, aby rástol. V tomto smere zohráva veľkú úlohu Rada cirkví Blízkeho východu, ktorá zhromažďuje všetkých zástupcov kresťanov v oblasti.“ Ďalšou témou je dialóg so židovstvom a tiež osobitosti cirkví Jeruzalema (medzi nimi 6 katolíckych, 5 pravoslávnych a 2 protestantských cirkevných spoločenstiev). Potom sa dokument obšírne zaoberá vzťahmi s moslimami. Ako uvádza, ústavy väčšej časti štátov Blízkeho východu zaručujú síce rovnosť medzi obyvateľmi na všetkých úrovniach, čo umožňuje kresťanom rešpektovanie ich práv a povinností ako obyvateľov, ale žiaľ, pre nedostatočné oddelenie náboženstva od politiky sú v praxi kresťania často v pozícii „neobyvateľov“. Preto je na zlepšenie tejto situácie potrebné podporovať ešte viac dialóg, a to aj pre lepšie spoznanie sa navzájom. V záverečnej stati sa uvádzajú dôvody, skôr z oblasti viery ako politické, pre ktoré je podstatné, aby kresťania zostali na Blízkom východe a aj naďalej osobitným spôsobom prispievali k budovaniu spravodlivej, pokojnej a prosperujúcej spoločnosti.

S príhovorom potom vystúpil Mons. Fortunato Frezza a prítomným priblížil Svätú zem z hľadiska dejín aj geografického vymedzenia, a v druhej časti zasa predstavil najvýznamnejšie miesta pre kresťanov v oblasti.



Dodajme, že blízkovýchodní patriarchovia si od synody sľubujú veľmi veľa, najmä pri stále komplikovanejšej situácii katolíkov v tejto oblasti. Charitatívna pomoc, spravodlivosť a jednota sú podľa latinského patriarchu Jeruzalema Fouada Twala najdôležitejšími otázkami, okrem toho je podľa neho potrebné „stanoviť nové stratégie pre miestnu charitu, aby sa zastavil pokračujúci exodus kresťanov.“

 

Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas spresnil sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Mons. Cyril Vasiľ, synoda ako taká nebude venovaná len východným patriarchálnym cirkvám, ale týka sa skôr celého územia Blízkeho východu. Ten by sa dal vymedziť od Egypta po Irán. Na Blízkom východe pracuje šesť východných patriarchálnych cirkví, sú to tri patriarchálne cirkvi antiochijskej tradície, patriarchálna cirkev melchitská, maronitská a sýrska, potom je tu prítomná arménska a chaldejská cirkev a v Egypte je to koptská patriarchálna cirkev. Okrem toho na tomto území pracuje aj Jeruzalemský latinský patriarchát - ide o iný typ cirkevnej štruktúry, ktorá sa viaže na inštitúcie latinskej cirkvi. –sg-