Arcibiskup Cyril Vasiľ
SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, nám v nasledujúcom príhovore priblíži
jedného z najväčších cirkevných učiteľov Východu sv. Bazila.
Sv.
Bazil, biskup a učiteľ Mesiac január sa začína aj končí spomienkou
na jedného z najväčších cirkevných otcov Východu, na sv. Bazila. 1. januára sa slávi
jeho samostatný sviatok, a 30. januára, si v kalendári pripomenieme sviatok Troch
Svätiteľov, teda deň, kedy si východná Cirkev pripomína troch veľkých biskupov a teológov:
Jána Zlatoústeho, Gregora Bohoslovca a Bazila Velkého. Každý z týchto svätcov má aj
svoj osobitný sviatok. Zavedenie ich spoločnej spomienky v tento deň okrem iného malo
aj odstrániť možné diskusie o tom, ktorý z nich bol význačnejší a kto sa hlbšie zapísal
do dejín cirkvi. Všetci traja sú známi ako horlivi dušpastieri aj ako zostavovatelia
liturgií. Pred nekoľkými dňami, na Nový rok sme napríklad celebrovali tzv. Liturgiu
sv. Bazila, ktorá sa použiva v súčasnosti už len 10 krát v roku. Kedže táto liturgia
slúži aj ako príprava na veľké sviatky Pána, mala svoje miesto v predvečer Narodenia
Pána, Pomenovania Pána a v deň Bohozjavenia. V niektorých svojich častiach sa výrazne
odlišuje od každodenne slúženej liturgie sv. Jána Zlatoústeho. Aj to je pre nás vhodnou
príležitosťou k tomu, aby sme si trochu priblížili veľkú osobnosť jej zostavovateľa,
sv. Bazila, ktorý svojou pastoračnou aktivitou i teologickým prínosom vtlačil výrazný
znak východnej liturgii, teológii a duchovnosti. Sv. Bazil sa narodil roku 329
v Cézarei Kapadóckej, v meste, ktoré sa dnes nachádza na území Turecka. Pochádzal
z početnej rodiny, ktorá bola už po niekoľko generácií kresťanskou a ktorá dala Cirkvi
viacerých hrdinov viery. Popri jeho starom otcovi, ktorý prijal mučenícku smrť za
prenasledovania cisára Diokleciána, sú sú dnes uctievaní ako svätí aj jeho stará
matka Makrína aj matka Emélia, ako aj bratia Gregor a Peter a sestra Makrína. Jeho
otec bol advokátom a rečníkom a preto si prial, aby aj syn popri solídnej kresťanskej
výchove dostal aj tradičné klasicko-grécke vzdelanie. Preto po ukončení školy v rodnom
meste, odišiel mladý Bazil najprv do Konštantinopolu a neskôr do Atén, kde študoval
u vtedy najznámejších učitelov, literátov a rečníkov. Tu sa úprimne spriatelil aj
s Gregorom Naziánskym, ktorý sa neskôr stal konštantinopolským patriarchom a takisto
slávnym cirkevným učitelom. Bazil prijal sviatosť krstu až po ukončení štúdií a návrate
domov. V tom čase bola totiž dosť rozšírena tendencia odkladať s krstom až do dospelosti.
V roku 357 sa stal učiteľom rečníctva na škole v rodnom meste, pričom sociálne a politické
postavenie jeho rodiny mu otváralo perspektívy k sľubnej kariére a pohodlnému životu.
Už v tomto období však môžeme pozorovať výraznú zmenu a postupný rast v jeho duchovnom
živote. Bazil sa cítil neodolateľne priťahovaný Evanjeliom a v jeho vnútri vzrastala
túžba po radikálnom nasledovaní tohto životného štýlu. V tom čase sa všeobecne za
kresťanský vzor pokladal život mníchov-pustovníkov. Bazil, nasledujúc ich príklad,
začína svoje životné hľadanie, najprv ako ich žiak v Egypte a Palestíne, onedlho aj
ako uznávaný duchovný vodca a učiteľ. Neskôr, neďaleko jeho rodiska, pri brehu rieky
Iris, sa už pod jeho vedením začína rozvíjať nový štýl rehoľného života, ktorý v sebe
spája prvky rozjímavé i aktívne, pustovnícke ale aj komunitárne. Zostavením tzv. Reguly,
pravidiel pre takýto spôsob zasvätenia sa Bohu, sa Bazil vlastne stal zakladateľom
rehoľného života v dnešnom ponímaní, za čo sa mu v dejinách často dáva meno "otec
východného mníšstva". V roku 362 sa stal kňazom a v roku 370 bol vybraný za biskupa
do svojho rodného mesta, Cezarey. Toto mesto bolo dôležitým cirkevným centrom, korému
podliehalo 11 cirkevných provincií a 50 biskupstiev. Najmä v tomto období sa výrazne
dostala do popredia jeho aktívna vonkajšia činnosť, ktorá však bola vždy pevne zakotvená
v jeho duchovnom živote a rehoľnej praxi. Život Cirkvi ani v tom čase nebol totiž
vôbec idylický. Obdobie krvavého prenasledovania sa už síce skončilo, ale práve vtedy
sa začali šíriť aj rozličné bludné náuky a teologické omyly. Takýmto bol napríklad
aj arianizmus, popierajúci božskú podstatu osoby Krista. Arianizmus z rozličných dôvodov
často podporovali aj niektori cisári, v Bazilových časoch osobitne cisár Valent. Sv.
Bazil sa neohrozene postavil na čelo zástancov pravovernej katolíckej náuky. Tomuto
cieľu zasvätil svoju pastoračnú aktivitu i bohatú spisovateľskú tvorbu. Vo svojich
spisoch sa zaoberal vysvetľovaním a prehlbovaním katolíckeho učenia o Najsvätejšej
Trojici, o Svätom Duchu, o osobe Krista a o sviatostiach. Zachovali sa nám mnohé jeho
kázne, listy a teologické traktáty, z ktorých sú najznámejšie spisy "O Svätom Duchu"
a spis "Proti Eumeniovi". V homíliách sa bohato opieral o sv. Písmo, jeho kázne sú
skutočne vynikajúcou ukážkou kresťanskej exegézy. Sv. Bazil však neostával len
pri teórii, ale snažil sa aj presadzovať do praxe zásady kresťanského života. Jeho
cit pre sociálne problémy bol na svoju dobu naozaj mimoriadny. Vari stačí spomenúť,
medzi množstvom jeho diel, založenie tzv. "mesta lásky". Bolo to rozsiahle centrum
na predmestí Cezarey, ktoré slúžilo ako nemocnica, centrum sociálnej pomoci a útulok
pre chudobnych, bezdomovcov a pútnikov. Tento rozsiahly komplex, ktorý predbehol dnešnú
ideu polikliník a sociálnych stredísk o plných 15. storočí, neskôr nazvali jeho vdační
spoluobčania jeho menom, "Basiliade".
Sv. Bazil zomrel 1. januára roku 379
ako 50-ročný, musíme preto ostať len v údive nad jeho nesmierne bohatou liturgickou,
teologickou a spisovateľskou pozostalosťou, ktorá ani dnes nestratila nič na svojej
hodnote a aktuálnosti. V slovenčine boli nedávno nanovo preložené a publikované jeho
Listy a Povzbudzenie mladým, aby využívali hodnoty svetskej literatury, ako aj Hexaémeron
čiže Homílie o diele šiestich dní, teda úvaha nad prvými kapitolami Genezis, Knihy
pôvodu, opisujúcimi stvorenie sveta. Z rozličných aspektov bohatej činnosti sv. Bazila
však hádam najviac vystupuje do popredia jeho osobnosť ako vzor biskupa a teológa.
preto ho aj naša Cirkev v deň jeho spomienky oslavuje týmito slovami, ktoré spievame
pri sv. liturgii: “Bol si pevným stĺpom Cirkvi a všetkým
si nám daroval neodcudziteľné bohatstvo, spečatené svojou náukou,
nebom nám darovaný ctihodný Bazil. Po celej zemi sa rozšírilo tvoje učenie,
Veľkňaz Krista Kráľa. Všade privítali tvoje výrečné slová, ktorými
si hlásal Pravdy Božie, ľudí si zušľachťoval a ich mravy napravoval. Úctyhodný
Otče Bazil, pros Krista Boha, aby spasil naše duše.”