Zamyslenie nad liturgickými čítaniami nedele Krstu Pána
Pripravil Roman
Titze, kňaz Žilinskej diecézy, ktorý študuje psychológiu výchovy na Pápežskej saleziánskej
univerzite v Ríme
Milí poslucháči, liturgické čítania Vianočného obdobia nás
vovádzajú svojim obsahom stretnúť sa s Kristom v Betleheme, kde Ježiš je predstavený
ako malé dieťa, v ktorého osobe nám Boh ukazuje svoju náklonnosť k svetu a starostlivosť
voči každému jednému z nás. Neskôr na sviatok Svätej rodiny je Ježiš predstavený už
ako dospievajúci múdry mladík, na ktorého sa už o chvíľu bude vzťahovať celý Zákon,
lebo podľa židovskej tradície v trinástich rokoch sa žid stáva dospelým. Nasledujúcu
nedeľu Krstu Krista Pána, ktorou sa končí Vianočné obdobie, nás všetky liturgické
čítania spoločne pozývajú očakávať zjavenie Boha. V prorokovi Izaiášovi je to napríklad
vyjadrené takto: „A zjaví sa Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie.“
(Iz 40,5) a evanjelium nasledujúcej nedele začína slovami: „Ľud žil v očakávaní
a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš.“ (Lk 3,15).
A Boh sa skutočne zjavil. Ten istý Boh, ktorý mal na Vianočnú vigíliu tvár malého
dieťaťa, na sviatok Svätej rodiny podobu dospievajúceho mladíka, je nám dnes predstavený
ako dospelý zrelý muž, ktorý sa necháva pre nás pokrstiť. Pri tomto zjavení sa, či
predstavení sa Ježiša Boh Otec vyriekne o ňom, ale hlavne o nás - o tebe a o mne,
drahý brat a sestra, základnú životnú pravdu, ktorá má moc zbaviť nás, ak jej uveríš,
všetkých tvojich úzkostí a priniesť ti spásu. Nie žeby ňou zmizli problémy, ale s ňou
sa každý tvoj problém, ktorý sa azda teraz môže zdať neriešiteľný, stane riešiteľným. Ktoré
sú to tie slová, ktoré má každý jeden z nás takú veľkú potrebu počuť, ale nie len
počuť, ale im uveriť a zažiť? Tieto slová vyslovil nebeský Otec a znejú: „Ty si
môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Lk 3,22) Boh Otec tieto slová hovorí
svojmu Synovi Ježišovi, ale v rovnakej miere, ba dovolím si povedať ešte vo väčšej,
pretože my sme omnoho slabší a viac neistí, zmietaní pochybnosťami o sebe samých a o tom,
či sme milovaní, ich hovorí tebe, môj milovaný brat a sestra, tebe, mladému otcovi
rodiny, ktorý stratil prácu, tebe, mladá pani, ktorú opustil tvoj muž pre svoj egoizmus,
tebe, milá staršia pani, ktorá si chorá, a možno sa cítiš sama a nepotrebná, tebe,
milý vysokoškolák, ktorý pre ekonomickú krízu nevidíš svetlo pre svoju budúcnosť.
Ty si môj milovaný syn, milovaná dcéra. To je posolstvo tvojho Boha pre teba. I pre
teba, mladá slečna, ktorá z rôznych príčin možno práve teraz rozmýšľaš nad tým, že
by bolo pre teba lepšie zomrieť. Nie! Nedaj sa presvedčiť klamlivým slovám diabla
a tohto sveta, že iba úspešní, inteligentní, výkonní, bohatí a krásni majú nárok na
šťastný život. Diabol a tento svet sa nám snažia nepravdivo nahovoriť, že je treba
byť vždy úspešní, bohatí, inteligentní, krásni, jednoducho najlepší, lebo iba tak
môžeme byť milovaní. Klamstvo, klamstvo, a znova len klamstvo.
Tento svet
nás často núti negovať lásku, ktorú máme v sebe samých, avšak nie od seba, ktorú sme
dostali už pred naším počatím sa v lone našej matky. Ty si môj milovaný syn, milovaná
dcéra. Toto sú pravdivé slová o tvojej existencii. Toto ti dnes hovorí tvoj Boh o tebe.
Táto pravda predchádza a stále sprevádza tvoju reálnu existenciu tu na Zemi. Skús
jej uveriť. V tomto svetle neexistuje problém, na ktorý by si nebol schopný nájsť
nejaké inteligentné riešenie. Na margo toho Viktor Frankl hovorí: „Keď nie je možné
zmeniť utrpenie, je stále možné zmeniť postoj k jeho prežívaniu.“ Svetlo viery,
že sme milovaní Bohom, nás vyzbrojuje novou nádejou a novými riešeniami.
Je
možné, že naša životná skúsenosť a naše životné rany nám nie vždy umožňujú precítiť
to, že sme milovaní Bohom. Je to možné aj preto, že sme vo svojom živote len málo
krát počuli, ba možno nikdy nepočuli napr. podobné slová, ktoré vyriekne židovský
otec nad synom, keď má trinásť rokov a stane sa dospelým podľa Zákona: „Synu, nech
sa v tvojom živote odohrá akákoľvek udalosť, či budeš úspešný, alebo nie, či sa staneš
niekým dôležitým, alebo nie, či budeš mať zdravie, alebo nie, vždy si pamätaj, že
ja a tvoja matka ťa budeme milovať.“ (H. Nouwen: Life of the Beloved).
Ale možno, že tí druhí, tí, ktorí sú nám nablízku, sa necítia milovaní Bohom práve
preto, že podobné slová, ktorými sa prihovára židovský otec svojmu synovi nepočuli
práve z našich úst? Tak, či onak, prosím nezabudni a chráň si pravdu, že si milovaným
synom a dcérou Boha Otca od večnosti. Prajem vám požehnaný večer.