Slovensko (7. januára, RV) – Salezián don Ernest Macák sa dnes dožíva 90 rokov.
Je známy ako horlivý kňaz, prenasledovaný komunistickým režimom, hlboký človek viery,
niekdajší provinciál saleziánov a bývalý riaditeľ Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. Nielen
na Slovensku sú známe jeho početné publikácie, ktoré bohato a dôsledne dokumentujú
obdobie po apríli 1950, kedy aj jeho zasiahol drastický zásah komunistického režimu
proti slovenským rehoľníkom.
Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v
obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Na štúdium teológie ho predstavení
poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej
univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už v
jeseni 1943 nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup
Dr. Michal Buzalka vysvätil za kňaza. V jeseni toho istého roka nastúpil na Filozofickú
fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú
činnosť medzi mladými v Bratislave, v Hodoch pri Galante a nakoniec aj v Šaštíne,
práve v roku 1950.
Z Podolínca, kde ho deportovali s ostatnými spolubratmi,
sa mu v októbri toho istého roku podarilo utiecť. Bol na neho vydaný zatykač, preto
sa musel ukrývať. Napriek tomu intenzívne, hoci tajne, pracoval medzi mladými saleziánmi.
Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice ho v
septembri 1952 v českom Přerove zatkla ŠtB. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci.
Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú
psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do
Pezinka. Nakoniec ho 20. apríla 1955 po mnohých a ťažkých preverovaniach diagnózy,
mimochodom aj elektrošokmi, prepustili – k rodičom. V rodnom Vištuku pracoval ako
roľník a v hre na blázna pokračoval až do apríla 1968, kedy vycestoval do Talianska.
V Ríme od roku 1968 – 1976 okrem iného pôsobil aj literárne a intenzívne
spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, v ktorom mal vyše 600
vystúpení. Z jeho publikačnej činnosti spomeňme spomedzi mnohých ďalších aspoň: Zápisky
spoza mreží, alebo titul Dva roky v katakombách. Veľmi pútavým rozprávaním
a oslovujúcim svedectvom je kniha s názvom Diagnóza: blázon pre Krista, tiež
Utečenci pre Krista a kniha Prenasledovaní pre Krista. Posledné jeho
dielo – pohľad na vlastný život – vyšlo v minulom roku pod názvom Bože, oplatilo
sa mi žiť. Tento titul je veľmi silným a symbolickým konštatovaním človeka zrelého
veku, ktorého sa dožil napriek všetkým peripetiám - vďaka svojej viere.
Na
otázku - Ako sa cíti taký 90-ročný salezián - jubilant odpovedal:
Ku gratuláciám
a žičeniam donovi Ernestovi Macákovi sa pripája aj Slovenská redakcia Vatikánskeho
rozhlasu. –jk-